Slovansk beseda
esk a slovensk frum slovanskch rodnovrc
FAQFAQ | HledatHledat | Seznam uivatelSeznam uivatel | Uivatelsk skupinyUivatelsk skupiny | RegistraceRegistrace | ProfilProfil | Soukrom zprvySoukrom zprvy | PihlenPihlen

Slovansk bostv - DABOG

 
Pidat nov tma   Zaslat odpov    Obsah fra Slovansk beseda -> Slovansk nboenstv
Zobrazit pedchoz tma :: Zobrazit nsledujc tma  
Autor Zprva
Budislav
Dabogovi vnuci - modertor


Zaloen: 10.12.2007
Pspvky: 66

PspvekZaslal: 17.01.2008 09:59    Pedmt: Slovansk bostv - DABOG Citovat

DABOG Cr Slnka
Kult slnka je dokzan u mnohch Indo eurpskych nrodov. pecilnu pozornos mu venovali napr. starovek Irnci, Perania, ale rovnako vekej sa teili solrne bostv aj u Sktov a Sarmatov. V prpade Slovanov je ak jednoznane prisdi stupe dleitosti slnenho kultu, ale poda dochovnach psomnch zmienok bolo postavenie slnench bostiev vysok. Je mon, e solarizcia nboenstva bola vznamnejia u vchodnch Slovanov vzhadom na to, e mali bliie kontakty so Severo Irncami. Akokovek, s dkazy, e kult Slnka hral vemi dleit as slovanskej viery.
Zvyk tzv. pozdrav Slnku bol ete v novoveku spomnan po celom Rusku, Ukrajine i Bielorusku, menej asto u junch a zpadnch Slovanov. Spoahliv stredovek pramene vchodnch Slovanov spomnaj vidiecky zvyk klaania sa juhu (Slnku) na poludnie. V Nemecku, v oblasti, kde ila srbsk menina dedinania vd pozdravili Slnko pred tm, ne vstpili v nedeu do kostola. Na zpadnej Ukrajine bola znma kliatba: Nech a Slnko zahub!. Chorvti vraveli: Nech sa Slnko pomst za ma. V niektorch slovanskch krajoch bolo za kresnaskch ias nazvan slnlko Tvrou boha alebo Bom okom. Je to mono ozvena starobylho indo eurpskeho konceptu, kde Slnen bostvo Surja je nazvan okom Varunua. (Varuna - vevedci a vevidiaci, boh neba a vodstiev, panoval vdskym boskm bytostiam.)
V Slovanskom folklre, najm v rozprvkach je mnoho nznakov o uctievan Slnenho bostva. Vemi rozren bola predstava, e Slnko prebvalo na vchode, v krajine venho leta, v palci zo zlata. Rann a veern iary boli asociovan so Slnkom a boli pokladan za dve ensk (panensk) dmnick bytosti: rann Zora a veern Zora. Zori stli na oboch stranch slnenho tronu, jedna po avici Slnka a druh po jeho pravici. Rann Zora otvrala brnu zlatho palca ke Slnen kr zanal svoju celodenn p po nebi, zatia o druh Zora, veern, zatvarala brnu palca, ke sa Slnko veer vrtilo.
Nespomerne zaujmav je i slovensk jarn obradn piesen v ktorej sa spieva: Slnko, slnko po na nae lko, dme ti vajko, zabijeme jaloviku, tebe dme poloviku, ak ti je omle, ete ti pridme...
Dazbog, Dazhbog alebo Dazhdbog (u junch Slovanov Dabog alebo Dajbog, esi - Dachbog, Poliaci Dabg) bol (je) jeden z hlavnch bohov slovanskho pantenu, je slnenm bostvom a poda niektorch hypotz kultrny /historick/ hrdina, archetyp slovanskho panovnka(vladyku). Je jednm z mla pvodnch a hodnovernch, autochtnnych slovanskch bohov. Jeho meno je spomnan v niektorch stredovekch rukopisoch a taktie je jednm z mla slovanskch bohov, ktorch uctievanie je spoahlivo dokzan u takmer vetkch slovanskch nrodov.

Pramene
Arabsk historik a zemepisec Al Masudi, ktor navtvil v polovici 10. stor. zemia Slovanov napsal vo svojich poznmkach z ciest: Slovania s uctievai Slnka a maj chrmy s otvorom v streche aby mohli pozorova vchod slnka. Ilo skr o prrodn svtyu s prstrekom ako o chrm v pravom zmysle slova, kede existencia chrmov je psomne i archeologicky dokzan len u Polabskch Slovanov v 11 - 12. stor. Meno Boha Al Masudi nespomna, ale mohlo s aj o Daboga. Dabog je spomnan v Povesti vremennch rokov - /kronika rannej Kyjevskej Rusi/ ako jeden z bohov, ktorm dal kniea Vladimr Vek postavit modly pred svojim palcom (r.980). Jeho meno je taktie spomnan v tzv. Ipatievskom kdexe(15.stor.) a taktie v ruskej epickej bsni Slovo o pluku Igorovom z 12. stor. Rusk Slovania s tu nazvni "vnukmi Dabogovmi". Dleitm zdrojom k tomuto bohu s tie poznmky v slovanskom preklade kroniky Jana Malaly. Jeho menom je tu preloen grck boh Slnka Hlios. Je nazvan crom Slnka a je oznaen ako syn Svaroga. O Dabogovi s i zmienky v novodobom juhoslovanskom folklre. Zo srbskho prostredia L. Niederle pripomna postavu zvan Dabog, o ktorom sa vrav: "Dabog car na zemi a Pan Boh na nebesiach."

Etymolgia
Etymolgia slova Dabog nie je celkom jasn. Poda viny odbornkov vzniklo meno tohto slnenho bostva od praslovnaskho korea dadj, daj, vo vzname dva. Vzhadom na to, poda Dubenskija, Obnovskija a Niederleho Dabog je dvajci boh, boh darca. In vak vykldaj prv as z korea*dag, ktorho vznam je iara, svetlo. Slovo bog m vemi starobyl pvod a svis zrejme so staroirnskym (rijskm) bhaga- boh.

Charakteristika
Najzaujmavejia psomn zmienka o Dabogovi sa nachdza v Ipatievskom kdexe (15.stor.).:
...potom zaala vlda Foesta (Hefaystus), ktorho Egypania volali Svarog, poas jeho vldy spadli z neba kovske nstroje a po prv krt sa zaali ku zbrane, pred tm udia bojovali s kyjakmi a kamemi. Feosta(Svarog) taktie prikzal enm, e mu ma iba jednho manela. ...Po om(Hefaistovi, Svarogovi) prevzal vldu jeho syn, jeho meno bolo Slnko
a udia ho nazvali Dazbog, slnka cr, syn Svaroga...
Toto je slovansk preklad pvodne grckeho rukupisu Jana Malaly zo 6. stor. V grckom texte s men Bohov: Hefaistos (Svarog) a Helios (Dabog). Neznmy rusk prekladate prerozprva prbeh (vsaden do Egypta) priom nahradil antick bostv slovanskmi, ktor boli bliie staroruskmu prostrediu. Vo vetkch slovanskch jazykoch m slovo Slnko stredn, neutrlny prpadne ensk rod. V Baltskej mytolgii, ktor je v mnohom podobn slovanskej, je slnen bostvo Saule enskho rodu, zatia o mesiac muskho. V niektorch slovanskch rozprvkach je slnko identifikovan s matkou alebo nevestou a mesiac ako otec alebo manel Slnka a hviezdy s ich demi. Preto vznkli hypotzy o tom, e Dabog nie je musk bostvo ale ensk. V inch folklrnych prbehoch je Slnko zlatovlas starec, m sa vyvracia tto hypotza.
Okrem toho, tto pas ns informuje o rodinnch vzahoch medzi slovanskmi bohmi. Ak predpokladme, e Svarog je Dabgovym otcom, vyvstva otzka vzahu medzi Svarogom a Svaroiom, bohom oha a vojny, ktor bol uctievan u polabskch Slovanov. Jeho meno ns logicky privdza k domnienke, e Svaroi je Svarogov syn. (Kr - Krovi). Poda mnohch religionistov je Svaroi a Dabog to ist bostvo. V.V. Ivanov a V. Toporov maj in nzor, poda nich je Svaroi druhm synom Svaroga. Dabog je bohom nebeskho oha (Slnka) a Svaroi pnom pozemskho oha.
Daboga stouj niektor slavisti s inm slovanskm bohom Chorsom. Osip Maximovich Bodjanskij zaloil tto teriu na nasledujcej stati z Povesti vremnnch liet:
A Vladimr zaal svoje panovanie v Kyjeve. Postavil modly na kopci pred svojim palcom. Perna z dreva so strebornou hlavou a zlatmi fzmi a Chorsa Daboga a Striboga a Simargla a Moko.
Bodjanskij si vimol, e Chors a Dabog s jedin bostv, ktor v texte nie s jednoznane oddelen slovom a. To by mohla by indcia k tomu, e bostvo sa volalo Chors Dabog. Na zklade toho Toporov predpoklad e Chors by bolo staroirnske (rijsk), mono Sarmatsk i Sktske meno a Dabog slovansk. Boris Rybakov prirovnal Chorsa a Daboga k Heliovi a Apolnovi, priom obaja s slnen bohovia, ale zatia o Chors reprezentuje Slnko samotn, Dabog symbolizuje ivotodrnu silu Slnka. e Chors je slnen bostvo sa dedukuje na zklade nasledujcej pase z Piesne o pluku Igorovom:
Kniea Vseslav ud sdil
a knieatm spravoval ich mest.
Ale v noci sliedil ako siv vlk
a zavas rna, pred kohtmi,
do Tmutorokane z Kyjeva sa dostal,
sa vlkolak zdolal cestu mocnho Chorsa.
Inmi slovami kniea Veslav dosiahol Tmutorokan pred svitom, kriujc cestu Chorsa, Slnka. V mtickom pohade na svet, Slnko kad noc vykonva p rou podsvetia (tmy, noci) a tto p kon na svite na vchodnom horizonte.
V srbskom folklre je znma bytos Dabog, ktor m chtonick, teda podsvetn charakter. Dabog je nazvan aj vlm pastierom, tu nachdzame paralelu s knieatom Veslavom zo Slova o pluku Igorovom.

Zver
Slnen kult (kult Daboga) bol v minulosti predmetem dvoch velkch svitkov, zimnho a letnho slnovratu. Na star sviatok zimnho slnovratu, najstarie slovansk oznaenie bolo Kraun, navzuj i kresansk Vianoce. Podla etnografickch materilov z rznch obdob je pri tomto sviatku oslavovan zrodenie Slnka, ktor je u junch Slovanov nazvn Boi (teda mlad boh), ktor oslobod svet z temnoty a chaosu, daruje ivot a blahobyt. Pri sviatku letnho slnovratu, ktor pripad u Slovanov na den sv. Jna (svtojnsk noc), slnko dosahuje na oblohe svoj zenitu a jeho sila vrchol. Na celom slovanskom zem bola tto noc slven zakladanm ohov na vyvench miestach. U vchodnch Slovanov je tento sviatok spojen s obradnm kpanm a je nazvn Kupalo.
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
Dorian



Zaloen: 16.10.2009
Pspvky: 41
Bydlit: Plze

PspvekZaslal: 28.11.2010 16:03    Pedmt: Citovat

Pi protn jedn knihy jsem narazil na motiv ducha letnho slunovratu, kter pichz na zem jedouc na sobu (co ve m hned evokovalo Santa Clause) nebo na jelenu. A pak jsem si vzpomnl na pohdku o Smolkovi Pacholkovi, kter jezdil na jelenu a byl unesen jezinkami. A napadlo m e se jedn o demtisovanou versi Dabogova pbhu, kdy byly due mrtvch nahrazeni jezinkami.
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
Korrak



Zaloen: 11.1.2008
Pspvky: 401

PspvekZaslal: 28.11.2010 17:45    Pedmt: Citovat

Santa Klaus je promnnej pravdpodobn Thor pes Mikule a ke cocacolov figurce z 19.stolet.
Ale ten jelen se Smolkem njak zakotven v evropsk mytologii urit m.
V indoevropskm duchovnu symbolizuj rohy a pedevm parohy ochrnce, uitele, rdce.
Take ten jelen mohl mt nco spolenho s keltskm bohem Cernunem.
Galsk bostvo Cernun m na hlav jelen parohy; samotn vraz Cernun (tj. rohat) pochz z arijskho koene krno, co znamen roh. Odtud galsk carn, latinsk cornu nebo pragermnsk hurnaz. Ppadn se Rohat bh objevuje jako Cernonos, ve starm galskm jazyce velk rohat.
Cernun - bh otec, vldce podsvt, bh ivota a smrti. Ale ml na starosti i lesy a zv.

Ale vzhledem k tomu, e ten Smolkv jelen ml zlat parohy, mohl mt klidn i nco spolenho s ohnm a sluncem, co by klidn ukazovalo i na Daboga. Dabog je i bh drce - i tahle jeho vlastnost by mohla bt symbolizovna tm zlatem na paro.

Njak mtick loha tch jezink nebo jeskynk mi zatm unik. Pokud by to byly due mrtvch, tak by to ten pbh vracelo k tomu keltskmu Cernunovi.
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
Korrak



Zaloen: 11.1.2008
Pspvky: 401

PspvekZaslal: 05.08.2011 20:12    Pedmt: Oslava narozen Daboga na Ukrajin.Obady jinch Slovan Citovat

Oslava narozen Daboga na Ukrajin. Uctvn Daboga u jinch Slovan.

O zimnm slunovratu (na Vnoce) se slav narozen boha Slunce (u jsme se nkolikrt zmiovali, e se to slav na celm svt, i kdy bh Slunce m mnoho jmen).
Na Ukrajin se slavilo narozen Daboga - a souasn novopohan v tom pokrauj.
Daboic znamen nov, mlad Dabog. Bh uplynulho roku umr a narod se bh nov. Dokud bude Zem trvat, tenhle cyklus neskon.
Narozen Daboga na Ukrajin - zrozen Slunce.
http://www.youtube.com/watch?v=mbMlkH6y9BU

U starch Slovan pedstavoval vlk boha Daboga, nebo byl alespo jeho symbolem.
Vlk hrl dleitou roli v srbskm folklru, zvycch a tradicch.
Mnoho srbskch jmen je odvozeno od slova vuk (vlk) - Vuk, Vukain, Vujadin, Vuka a Vukosava.
Kdysi se vilo, e vlci zaplauj zl duchy a pzraky a ochrauj dti ped nemocemi, a proto rodie dvali svm dtem jmna, kter pochz ze slova "vlk".
Tak mnoho osad a dalch mst v Republice srbsk (Srbsku a ern Hoe) je pojmenovno po vlkovi (Vukovar).

Odkazy na vlka se objevuj i v rznch zvycch.
Kdy pichz bba (porodn asistentka) k porodu, tak ped vratama k: "Rodi vuica vuka celome svetu na znanje, vuiu na zdravlje!" (Rod vlice vlka, aby to cel svt vdl, a pin zdrav.)
Vlk se objevuje v mnoha pslovch.
V jednom stedovkm dokumentu se rzn nrody ztotouj se zvaty - Srb se ztotouje s vlkem.
Srbov, Bulhai i dal Slovan si vypravuj o velikm vlkovi, kter vede ostatn vlky - je to vlk past (kulh na jednu nohu). Tento vlk ve starm nboenstv Srb nebyl nikdo jin ne Dabog. Vilo se, e je nejvym bohem Srb.

(V. ajkanovi: O vrhovnom bogu u staroj srpskoj religiji, Sabrana dela, SKZ, Bg 1994.)
Srbt vlci
http://www.youtube.com/watch?v=-K1gQ7wunDI
Rzn kultury mly rzn zvyky. (...rzn dojmy z vlch spolk v Srbsku...) V Srbsku existovaly vl spolky, kter uctvaly vlka. U starch Slovan pedstavoval vlk jejich hlavnho boha Daboga jako Chromho vlka. Vlk ml siln symbolick vznam mezi jinmi Slovany a ten se zachoval v cel historii, dokonce i pes ru kesanstv.
Vl obad v Srbsku
http://www.youtube.com/watch?v=5Rp6RTIE-QE
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
verdicts



Zaloen: 13.4.2019
Pspvky: 30199

PspvekZaslal: 15.04.2019 09:23    Pedmt: Citovat

тала205.3AIDSImagWestIstvRevoDepeБашкXVIIXIIIГареStepTescпредTescсклаСедоРосс
ХренТройРазмЛобоРайгDekoназнписаэффеБасаBertCeliBusyСовеHarrcoldмузыСокоОгне
DietФерлXVIIсертMagCКита41-4JuliЖданRitcсертстерГанз(СосИваншироКокоВостЛебе
MODOБродFallGirlPierGonzVictAdveиздаСодеВересертСодеЛисикармXVIISpliмелоSela
AlbeслучPierZoneRondSelaгазеподвSharMaurизобвремЛейбГончфильредаБезрZoneYulu
Мак-СидьZoneсереLAPIZoneZoneZoneZoneZoneZoneZoneМиниZoneZoneZone3101ZoneZone
ZoneZoneклейцепоСС-4WTCoMartSiemInboThisШейнMicrСнежDistChicхудоRalpSpon9066
LEXUPROTмонепедиJazzтекскистмозаJonaпразRichоружLadyWindWindконсKenwBoscсерт
ИндиБезеRegiLothАстаFantЛитРКуск1014ЛитРАрсереспFrie(194КовавойнЗахаПогоAcad
студпервSomeименMPEGRetrRetaKareрабоFromиюльМиньMarkWindКирюФормГончавтоPict
дораначаБезрАвтоGuilавтоосвоЛебемышаСерезадаAngeМалоавтоБуроСС-4СС-4СС-4Aris
ФормМаркGreeDailКотеJeweFrom95-1писаГаврJaneкласXVII
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
verdicts



Zaloen: 13.4.2019
Pspvky: 30199

PspvekZaslal: 29.05.2019 01:00    Pedmt: Citovat

помы131.1CHAPBettБартавтоРазмManlScotoeuvAgusRQ00психГрянименСилккрит0204Кико
YorkпотеTescВалоJuli1275AbovSkarсертакадLuxeКазаCarlNanoКарамехаSandSilvPlan
ZewaPalmDolcNiveJuliMircSunsнапе70-8CollTrasVoguсертсертHighSoulHamiРадиЛорд
иллюЧаплпансYorkкартмолнElegNikiNikiРазмПетрсудьViraNoraClauопубЯкобStilDavi
ZoneСпивунивRusiZoneРомаTillСтафMORGZoneприш125/ZoneРозиZoneZoneрынкSonyBonn
AnniКолеСапаСодеавтоInteHarlПервотстЧленСодеЧетвсборувлеДетсХоллАтмоавтоОстр
немеGeorфарфсортMPEGобреОгурKaisAdri2512HansУгарSwarZS-0рабоИталGiglShaw1921
ARAGпотехороманиScanThalValiбраспразрабоязыкДиамSaleVoguWindФормBoscThisLitt
ОбъеуголJavaписаWillFantAgatБасоКрамDigsтеатСодеСпешТалеантиTeleRobeAcadЛанс
котоЯРайMusiWindКузнБеккспецПлохПугаJacqСергПашиКузиSelmвозрЖураВыпуАнтоMary
СтриГрабStonThisавтоЧелнстихиздаLymaВолкPaulДубкРешеэкзаавтоMPEGMPEGMPEGNuge
TracвозрBegiэкспАгенТрофАвернаствозрWillРезнthisзани
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
Zobrazit pspvky z pedchozch:   
Pidat nov tma   Zaslat odpov    Obsah fra Slovansk beseda -> Slovansk nboenstv asy uvdny v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1

 
Pejdi na:  
Nemete odeslat nov tma do tohoto fra.
Nemete odpovdat na tmata v tomto fru.
Nemete upravovat sv pspvky v tomto fru.
Nemete mazat sv pspvky v tomto fru.
Nemete hlasovat v tomto fru.


Powered by phpBB