Slovanská beseda
české a slovenské fórum slovanských rodnověrců
FAQFAQ | HledatHledat | Seznam uživatelůSeznam uživatelů | Uživatelské skupinyUživatelské skupiny | RegistraceRegistrace | ProfilProfil | Soukromé zprávySoukromé zprávy | PřihlášeníPřihlášení



 
Přidat nové téma   Zaslat odpověď    Obsah fóra Slovanská beseda -> Slovanské dějiny
Zobrazit předchozí téma :: Zobrazit následující téma  
Autor Zpráva
Svetomir



Založen: 20.2.2016
Příspěvky: 3
Bydliště: Nitra

PříspěvekZaslal: 20.02.2016 19:53    Předmět: Citovat

Velestúr
Jedno z bielych miest slovanskej histórie
Územie Slovenska bolo odpradávna priesečníkom kultúr, vojenských ažení, či obchodných ciest. Všetci, ktorí na tomto území žili, zanechali nezmazatežné stopy či už v našej povahe, ale najmä na mnohých, pre nás dodnes záhadných miestach. Podobnos 6000 rokov starých črepov hlinených nádob jaskýň Slovenského krasu s črepmi predmínojskej civilizácie na Kréte, Svodínsky rondel, ktorý mohol slúži ako observatórium na pozorovanie slnka a mesiaca, slávny Val obrov – Fossa giganteum, o ktorom sa zmieňuje už polyhistor Matej Bel, tiahnúci sa od Sitna cez Dudince až k rieke Ipež. Kúsok ďalej na sever sa v Kremnických horách nachádza záhada azda najzvláštnejšia.
Velestúr a jeho záhada
Nad Kremnicou je kopec o ktorom domáci vedia, že už v predhistorických dobách pútal pozornos našich predkov a pravdepodobne bolo na ňom obetisko bohovi Velesovi – Volosovi – Volovi(?) - Turovi. Boh Veles, taktiež ochranca hovädzieho dobytka, turov, bol rovnocenný najvyššiemu slovanskému bohu Perúnovi. Ten vrch sa volá Velestúr.

Týči sa výškou 1254 m nad starou najkratšou cestou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Len 15 min chôdze od vrchu je starý hostinec pre pocestných pamätajúci Máriu Teréziu. Vrch pripomína obrovskú homožu na ktorú akoby niekto niekedy urobil obetný kamenný stôl. Andezitová vyvrelina zvetráva len nebadane po nerovnakých vrstevniciach v niekožkých impozantných stĺpoch spolu tvoriacich plošinu. Práve na tomto mieste sa nachádza nápis, ktorý nezasvätenci považovali za „diablovo písmo“. Rúnové písmo je podstatne staršie, ako hlaholika, ktorú zdokonalili Cyril s Metodom! Bývalý kremnický archivár pán Pavel Križko tento nápis r. 1860 našiel a publikoval prostredníctvom Matice slovenskej v časopise Sokol r. 1862.


Za rados z tohto úžasného objavu sa ovšem dočkal posmechu a podozrievania z podvodu, že nápis nechal zhotovi on sám, najmä od kremnického katolíckeho farára Michala Matunáka, ktorý bol po Križkovi archivárom mesta Kremnica. Pozrime sa teda najprv na prekreslený nápis na andezitovej skale:


Tento nápis ako prvý dešifroval sám objavitež, no jeho interpretácia nebola celkom správna. Až o desiatky rokov ho preložil do lepšej verzie moravský bádatež Antonín Horák. Ale aj on sa dopustil malej nepresnosti – nevysvetlil správne termín“po turu“ .
Stará správa znie takto:
Riadok 1: prěchachsilianotmoranezru
Riadok 2: michkremenitjuteturvivsiagra
Riadok 3: daiběgodepoturudvěstěte
Riadok 4: osmdst
Ak rozdelíme slová, vyzerá táto správa takto:
„Prěchach Silian ot morane zrumich Kremenitju te Turv i vsia grada i bě gode po Turu dvěste te osmdst.“
Analyzujme si postupne každé slovo:
Prěchach – prichádzajúci
Silian – názov agresora, kmeňa Siling zo skupiny národov nazývanej Vandalmi.
ot morane – zvádza vás rozumie to ako „od Moravy.“ Malo by to logiku. Ale ochotnejšie som prijal verziu predošlých bádatežov, že v dávnej minulosti sa používalo aj iné označenie svetových strán, na aké sme zvyknutí. Vieme, že Morena je slovanskou bohyňou zimy a smrti. Preto ot morane môže znamena aj „od severu“.
zrumich – zbúral, ostali po ňom rumy, zrúcaniny, zhorenisko...
Kremenitju –Ak by bol nápis naozaj autentický, potom Kremnica má najstaršiu písomnú zmienku o existencii osídlenia na Slovensku. A nielen na Slovensku! To vytvára vežmi reálny predpoklad,, že aj mnohé iné osídlenia Slovenska sú podstatne staršie, ako si myslíme. Kremnica predsa celkom určite neexistovala sama ako sídlo Slovanov v tej dobe!
te – v minulosti sa toto slovo chápalo ako spojka a (transkripcia z latinčiny. Zhotovitež poznal latinský pravopis?)
Turv – označenie kraja Turiec, alebo hradu Zniev, ktorý spomína Belo IV. ako castrum Turus? Možno autor namiesto posledného písmena „s“ napísal omylom „v“.
i vsia grada – a všetky ostatné sídla, hradiská (?)
i bě gode po Turu – v priebehu roka po Turiciach, čiže v júni (môj malý príspevok k objasneniu významu nápisu). Doposiaž sa malo za to, že to bolo „po Ture“ čiže letopočet po nejakom „Ture“. Vraj po vežmožovi menom Tur(?). Turany majú vo svojom erbe hlavu tura...
Nasledujúci číselný údaj je dvěstě te osmdst, pravdepodobne údaj v juliánskom letopočte.
Tur bol posvätný v Európe, aj v starom Grécku najmä u Mínojcov (Kréta), v Ríme, ale aj v Egypte, Indii. Len na Slovensku máme minimálne 8 obcí a osád, ktorých názov je odvodený od tohto slova. Zrejme podža neho je nazvaná aj rieka Turiec, Turiec ako krajina, Turany ako mestečko a hrad Tur (castrum Turus), ktorého dnešný názov je Zniev. Sviatok TURICE, ktorý sa konal 50 dní po Morene – Vežkej noci. Čiže koncom mája, až začiatkom júna. Tento sviatok bol v minulosti vežmi dôležitý (znamenal oslavu novej plodnosti, príchod novej úrody...) a tak, ako mnoho iných „pohanských“ sviatkov, čiže staroslovanských, bol spojený s kresanskými sviatkami. Rovnako pohltili kresanské sviatky naše Hromnice, Morenu, Turice, Letnice, Dožinky, Dušičky, Kračún (krátky deň) – Vilija (Vianoce)...
„Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turiciach. „
toto je správa z velestúrskeho kameňa pretlmočená do našej dnešnej reči.
Hlavnou otázkou nápisu je jeho autenticitu a pravdivos výpovede. Nedôvera k nemu pretrváva dodnes. Profesionálny historici sú opatrní. Ak chceme skúsi dokáza pravos nápisu, musíme absolvova exkurziu do dejín.
Kde ste sa podeli, Slovania?
Nápis vypovedá, že názov kmeňa, národa, ktorý spôsobil pohromu na Turci boli Silingovia - Siliani. Siliani - silný(?). Silingovia – Siliani tvorili spolu s Hasdingami (Gazdovia?), (vraj germánske kmene) a azda i s ďalšími národmi, či kmeňmi, spoločenstvo Vandalov, ktorí pôvodne žili na juhu Škandinávie. Prezrite si dobre juh Švédska! Nájdete tam zžava kraj Bohuslän. Nad ním je Gottburg – Goteborg (mesto Gótov), východnejšie rieku Morum (Moravu), s rovnomenným mestom, rieku Nätru (Nitru), s mestom Nätraby a keď sa lepšie posnažíte, nájdete aj napr. Lemesjö – Lemešany. ڞasné je, že rozmiestnenie týchto miest korešponduje s rozmiestnením miest v Československu – Bohemia, Morava, Nitra , Lemešany. Je viacero názvov miest, dedín a riek v súčastnom Švédsku, ktoré nám rezonujú v ušiach. Napríklad mestá, dediny ako Bysättra (Bystrá), Sala (Šaža), Tärna (Trnava), Gråssjön (Krasjon –Krasno), Mørkri (Mokrý), Vindeln (Vinidi), Vindelalven, rieka Granan Granö (Hron) na severe Švédska..., Rödön, Rödånäs (Rodná), Byssträsk (Bystrica), Hornmyr (Horný mir ako nᚠBudimír), Bellvik (belavý, belij, biely), , Drobak (Drobný), Ravnåsen (Ravná – Rovná zem), Bogajell (Bog – Boh), Skåla, jazero Byssträsket (Bystrické), atď. Keď si pozrieme krajinu tisícich jazier a močiarov, len si potvrdíme, čo sme sa učili v škole o Slovanoch: žili v močiaroch ....
Ako a kedy sa Slovania do Škandinávie dostali, to nevieme. To, že tam dodnes sú dokazujú testy DNA, ktoré nie je možné oklama. Slovanská haploskupina R1a v južnom Švédsku predstavuje až 20% . Je možné pripusti, že sa z pôvodnej vlasti – stredu Európy sahovali na sever ako čas národa za pastvou, zemou, pretože severský žadovec pred začiatkom letopočtu ustupoval a odhalili sa neobrábané pasienky...Vieme ale, že Vandali sa na začiatku letopočtu pohli cez Jutský poloostrov (Dánsko) na juh a najprv došli do Sliezska, Sliezsko – Silesia – Silánia (?) zem, kde žijú Siliani. Istý čas sa zdržali teda v Sliezsku. No už r. 271 ich rímske vojská cisára Aureliána vytlačili od Dunaja na sever a ďalšie dve bitky Rimanov s „Venétmi“ z toho istého kočovného spoločenstva boli zaznamenané r. 277 priamo na brehoch Dunaja, odkiaž ich Probus zahnal vysoko na sever dnešného Slovenska. Pochopili, že musia zvoli inú trasu na juh. Dali sa cez Turiec a z nápisu na Velestúre vieme, že r. 280 spustošili Turiec a Kremnicu. Tých istých Vandalov – Silingov, r. 282 Rimania zastavili na rieke Mureš (Maruši, či Morave) v Transylvánii. Pozrite sa na Rumunsko. Pri rieke Mureš nenájdete len obec s názvom Šilindia v Aradskej (Hradskej) župe, ale aj množstvo obcí so slovanským názvom, napr.: Tarnowa, Bogata (na Mureši), Miska, Razbojeni,. Severnejšie od Murešu sú Dumbrava – Dúbrava, zaujímavý názov obce: Tureni, Turda (opä základ slova TUR) Ďalej dediny Vlaha, Stolna, Magura, Poiana (Polana), Baba, Breza, Huta, Gostila, Zlatna, Dobra, Braznic ( Breznica), Lesnic (Lesnica), Deva, Rovina, Branisca (Branisko – bránisko), Tarnava, Slatina a ďažšie . Rieky Krasna, Bystrica, Moldava, Maruša – Morava – Mureš - Murava...Spomenuté obce slovanského pôvodu nie sú totožné s obcami a lazmi, kde žijú Slováci presídlení v 18. – 19. storočí do Banátu a Biharu.
Po konflikte s Gótmi, v ktorom tam padol r. 335 vodca Vandalov Vasimir, s vežkou časou kmeňa odišli na východné Slovensko (Hasdingovia) a k Moravskej bráne – Sliezsko (Silingovia) Pravdepodobne po nich je pomenovaná naša slovenská Žilina, ovšem oni ešte ďalšiu Žilinu založili pri Novom Jičíne, dnes čas Nového Jičína. Zaujímavé je, že Jičín, aj Nový Jičín má uvedený rovnaký pôvod mena mesta. Od krážovnej Jitky – Jitčin – Jičín. Zrejme sa nemohli už z nejakého dôvodu vráti do Jičína, založili si preto Nový Jičín (najprv Starý Jičín vedža neho a potom Nový). Áno, je to moja domnienka. Ale vychádzam z toho, že pri pomenovaní sídla s prívlastkom Nový musel existova aj predchádzajúci, pôvodný. Prívlastok k názvu musí predsa ma svoje opodstatnenie. Tu len dodám, že s Vandalmi museli tiahnu aj Góti – susedia Vandalov tiež zo Škandinávie. Alebo sa stretli s Gótmi, ktorí obsadili ešte pred tým toto územie. Vodca Vandalov sa volal Vasimir. Mohli teda by Vandali jednoznačne protogermánske spoločenstvo? Podža toho, že ich vodca sa volal Vasimir sa dá naopak predpoklada, že to boli naozaj slovanské kmene a nie Germáni.... Nepravidelné striedanie mien vodcov Vandalov bolo napr.: Vasimir, Vidimir, Valamir, Vilimir, Želimir a Alarich, Teodorich, Hermanarich Geiserik si je treba všimnú pred definitívnym názorom – boli to Germáni, či Slovania....Alebo to bola dočasná federácia dvoch rozdielnych etník? Gótov a Slovanov? História o Slovanoch má málo správ. Málo sa hovorí o tom, že Vandali dobili Andalúziu (Vandalúziu), potom sa dostali do severnej Afriky, 19.10.439 dobili Kartágo odkiaž potom r. 455 na lodiach vyplienili Rím? Odvtedy je vandalizmom činnos pri ktorej niekto bezdôvodne ničí cudzí majetok. Čo sa nepodarilo štyri roky pred nimi Hunom ako spoločenstvu kmeňov a národov, ktorí patrili do ich ríše, podarilo sa Vandalom. No stihol ich trest. Nemali v Afrike potrebné zázemie a ukradnuté bohatstvo spôsobilo ich rozprášenie Berbermi s Rimanmi. Prvý vraj zbabelo ušiel vtedajší kráž Vandalov Gelimir (Želimír) a tým demoralizoval svoj národ...Vandali sa rozpŕchli roztrúsení i nad Dunaj, kde nahradili, alebo čiastočne sa asimilovali s pôvodnými obyvatežmi? Existujú správy, že Siliani sa ešte dlho potom v malých skupinkách vracali do Sliezska, či na Slovensko do svojej pôvodnej vlasti.
Máme niečo spoločné so Švédmi? Okrem toho, že tri švédske korunky predstavujú Švédov, Gótov a Vandalov je tu všetko to, čo som už uviedol. A niečo navyše! Pomenovanie časti obyvatežstva v Škandinávii, ktorá taktiež putovala po Európe bola nazvaná Svébi, Slévi, Suévi („u“ namiesto „l“ – takto sa hovorí na Záhorí...Švédi a Suévi. Že sa vám to spodobuje??? Rovnako kmeň Búrov nechal u nás stopu: Plavecký Mikulᚠ= Búré. Čiže Búri. Nie sú to pozostatky kmeňa Búrov?
Švédi považujú za otca národa svojho kráža Gustáva I. Vasu (1496-1560). Vasa bola domáca skratka Vasimira(?). Bol prvý švédsky kráž Germán, alebo ...? Pán A.F.Zvrškovec bádal v dejinách Švédska a zistil, že keď v roku 1697 umrel švédsky kráž Karol XI, čítali pohrebnú reč, ktorú v Štokholme 24 novembra 1697 na zhromaždení švédskeho dvora prečítal oficiálny krážovský ceremoniár. Tu je čas z nej :
Placzewnaja recz na pogrebenie togho prez segho welemozneiszago i wysokorozdennagho knjazja i ghossudarja Karolusa odinatsetogho swidskich, gothskich i wandalskich (i proczaja) korola, slavnagho, blaghogowennagho i milostiwagho naszego ghossudaja (!), nynjeze u bogha spasennagho. Kogda jegho korolewskogo weliczestwa ot duszi ostawlennoe tjelo, s podobajuszczjusae korolewskoju scestju, i serserdecznym wsich poddannych rydaniem byst pogrebenno w Stokolnje (!) dwatset-scetwertago nowemrja ljeta ot woploszczenia bogha slowa 1697…
Tento text sa dochoval a je umiestnený v súbore kódexu univerzity v Uppsale. Komu bola určená táto reč v Škandinávskej krajine? Akú národnos mal zomrelý kráž? Akou rečou rozprával ešte vtedy krážovský dvor???“
Pohrebná reč bola napísaná o cca 15 storočí neskôr oproti obdobiu, s ktorým sa zaoberáme s Vandalmi, Silianmi. Jazyk rozlúčky s krážom má veža spoločného s požským jazykom. Aj jazyk, ktorým sa rozpráva v Sliezsku je požský, rovnako nárečia východného Slovenska sú silne ovplyvnené týmto jazykom....vieme, že Hasdingovia sa prechodne usadili na východnom Slovensku. Boli sami? Alebo ich sprevádzali – dnešní - Poliaci? Áno, východné Slovensko bolo aj neskôr pod vplyvom požských krážov. Ale môže to by aj preto, že toto územie už poznali skôr ako miesto svojho pobytu...? Hasdingovia, to sú dnešní východniari?
Pri mojom pátraní po Silingoch, či Silianoch ma Google Earth priviedol aj do južného Tirolska do dediny Sillian. Názov je foneticky identický s názvom kmeňa na Velestúre. Bolo by zaujímavé za tým pátra. Názov mestečka vraj dal románsky výraz silicana – štrkový potok...červík pochybností mi vŕta v hlave.
Stopa po Silianoch ostala v Tunise dodnes. Južne od bývalého Kartága (Tunis). Je tam mesto Siliana, podža ktorého je pomenovaná vežká úrodná, obrábaná krajina o rozlohe cca 20 000km2, čiže skoro ako polovica Slovenska. Vedža bývalého Kartága je krajina Ariana. Siliani boli silní ariáni...na severe Afriky boli konečne v teple  !

Ako to teda bolo?
A teraz sa vráme k Velestúru. Správa z tejto skaly chronologicky zapadá do historického diania okolo Vandalov. Križko nie celkom správne rozlúštil znenie nápisu, navyše odhadoval jeho vek na 3000 – 3500 rokov. Údaj 280 pochopil ako letopočet až neskôr. Preto podža Horáka nemohol by falšovatežom! A napriek tomu sa dnešní historici s ním nemienia zaobera. Dokonca nápis sami Kremničania nezaradili do historických pozoruhodností, lebo ho stále považujú za falzum. Nápis na Velestúre vyhotovil niekto, kto mal silnú pohnútku tak kona. Správu o vyplienení Kremnice a Turca zaznamenal na skalu neďaleko kultového miesta – vraj keltského . Nepochybujem o tom, že nápis je vzácna historická a kultúrna pamiatka v našej republike a zaslúži si opateru a hlavne našu pozornos. Je skvelým dôvodom zájs si do prekrásneho kraja Kremnických lesov na vlastné oči vidie tento kamenný dokument. Kremnica bola a je jednou z prístupových brán do zasžúbenej zeme Turiec. Turiec má superstrategickú polohu. Bola to krajinná pevnos. Vôkol je chránený vysokými, v tej dobe ažko preniknutežnými horami, na severe strmými údoliami, kde rieka Váh meandrovala a povodňami zaplavovala severný prístup do tejto nádhernej, rovinatej, na pašu bohatej zeme s dostatkom prameňov vody. Táto krajina svojimi vlastnosami vyhovovala nielen Slovanom, ale aj Hunom. Ale o tom azda inokedy.
Všetky uvedené skutočnosti zapadajú do seba a vytvárajú možný sled udalostí. Všimnime si aj ďalší súvisiaci fakt. Kresanstvo na našom území existovalo podstatne skôr, ako ho „priniesli“ Cyril a Metod. Je možné, že práve Vandali (Venéti, Vinidi, Váni, Silingovia, Hasdingovia) prevzali kresanstvo od Alánov, ktorí do Panónie prišli pravdepodobne z Arménska už ako pokrstení okolo roku 250. Nesmieme ignorova fakt, že v Ríme sa konala r. 251 pápežská synoda, ktorej sa zúčastnilo 61 biskupov. Jeden z nich bol biskup zo Subora (pri Nitre), ďalší z Jágru (Eger) a biskup menom Successus z Briggetia (Komárno). Ak teda existoval r. 251 biskup, bola tu už kresanská základňa, nižší kňazi. Čiže už čas obyvatežstva prítomná pred vpádom Vandalov tu mohla by pokrstená. Alebo tou základňou mohli by i práve pokrstení Aláni a oni vybudovali prvý, zrejme drevený kláštor na Zobori pri Nitre? Vandali pochopili, že ak prijmú kresanstvo, budú patri k vyvoleným...prijali ho. Práve preto dostali Venéti (Slovania) konečne r. 335 od cisára Konštantína Vežkého povolenie usadi sa v Panónii. No oni zrejme prijali ariánske kresanstvo - kde Kristus nebol syn boží, ale človek – prorok, ako Budha, či Mohammed. (Pikantné je, že ariánov Konštantín Vežký - otec katolíckej cirkvi, prenasledoval, no sám sa pred smrou nechal pokrsti ariánskym kňazom! Ožutoval, čo činil?). Navyše Vandali odmietali rovnoprávnos moci svetskej a cirkevnej. Zrejme aj kvôli zavedeniu cirkevných daní. Dovtedy totiž kňaz bol podriadený svetskej moci. Vzniklo 150 ročné povstanie proti Rímu a toto vyvrcholilo jeho dobytím r. 455. Tu spomeniem, že neskoršie ariánstvo malo na Slovensku vežmi pevné korene. Ešte dnes na futbale pokrikujú na Krškančanov„ariánci, ariánci“. (Krškany – obec pod Nitrou).
Ale poďme teda lúšti nápisy v Kremnických vrchoch.

Nápis na Velestúre teda považujme za vylúštený. Podža tohoto nápisu si zostavme abecedu týchto rún a porovna si ju z inými známym i rúnami:
Už na prvý pohžad nás prekvapí, že „naše“ rúny sú najpočetnejšie, pokrývajú takmer celú abecedu a dokonca obsahujú aj dvojhlásky ja, je, ju. Azda pisatež, očividne Slovan, ovládal v treom storočí n.l. písmo dokonalejšie, ako boli iné známe rúny?
Náhrobný kameň ?
Medzi Velestúrom a Smrečníkom sa vraj nachádza kameň, nazvaný ako „Kameň pod Smrečníkom“, alebo „náhrobný“. Tento kameň som nenašiel. Preto namiesto fotografie ponúknem jeho náčrt, ktorý sa nachádza v knihe Antonína Horáka „O Slovanech úplne jinak“.

Podža abecedy v predošlej tabužke si sami prečítame nápis ako: „RVCHLCHVRUJAC, nasleduje nečitatežné písmeno označené ako „o“, potom „H“ a ležaté „S“. Zvláštne, že je napísané horizontálne, pričom písmeno „s“ je v texte na Velestúre časté a vždy bolo zhotovené vertikálne. Ak porovnáme písmeno „ja“ s ostatnými rúnami, pripadá ako nepatričné, či folklórny ornament. Samozrejme, pri odkresžovaní mohol A. Horák opä urobi chybu. Kríž nad nápisom vpravo hore má vraj oznamova, že sa jedná o náhrobný kameň. Ak by na mieste, kde kameň je, ak by sa našli nejaké pozostatky po hrobe, potvrdila by sa autenticita kameňa ako náhrobného a nápis by sa po potvrdení veku hrobových artefaktov celkom určite mohol považova za pravý. Stal by sa dôležitým kamienkom pravdy o týchto rúnach. Celkom určite ste si všimli, že tento text je akoby najstarší. Starší, ako je remeselne bezchybne vyrytý nápis na Velestúre? Jazyk textu je akoby najstarší, vežmi málo zrozumitežný. Rozumie mu a súhlasi s dešifrovatežom sa dá len za pomoci dobrej fantázie. Hoci písmo je totožné s ostatnými nápismi.
Vesněbog
Ďalší známy úlomok kameňa, ktorý našiel pán Križko na ceste z Kremnice na Velestúr ako úlomok, bol odvezený ešte v 19. Storočí do Matice slovenskej sa nachádzal v širšom okolí Velestúra. K dispozícii je opä len jeho náčrt :


Text na tomto úlomku stély bol dešifrovaný Križkom a Horákom ako „Věsnebog, žart“. Čiže meno bohyne Vesna. K rozlúšteniu nám opä postačí naša abeceda, s malou obmenou písmena „ě“ – je. Čiže namiesto jednej paličky v strede oblúka sú tu dve paličky. Azda kozmetická úprava...písmo sa vyvíjalo? Slovo Ąžart“ je vysvetlené ako žartvisko – obetisko, obe.




Kameň, ktorý prezradil zhotoviteža nápisu
Ako s posledným som sa zaoberal s nápisom na kameni, ktorý je pri studničke nad požovníckou chatkou nad obcou Horné Pršany. Opä sa jedná o Kremnické vrchy, historickú cestu z Kremnice do Banskej Bystrice, opä je to miesto vyhžadávané. Studnička.
Situácia vyzerá takto:

Kameň je ohrievaný vyvierajúcou a stekajúcou vodou, preto nápis na ňom zvetral omnoho menej, ako nápis na Velestúre. Velestúr je bičovaný vetrom, vodou, mrazom, písmo zvetráva omnoho skôr, ako ten nad Hornými Pršanmi.



Nápis na kolmej časti kameňa bol vyhotovený inou rukou, iným dlátom a takmer nie je zvetraný.
Nad týmto nápisom je na horizontálnej strane kameňa rúnový nápis:

Tento kameň vraj našiel až r. 1905 Dr. Ján Petrovích. Križko sa o tomto kameni nikdy nezmienil. To tvrdil Horák. No Belo Polla tvrdil opak. Našiel v matičiarskych Zborníkoch doklad o tom, že aj tento nápis pod studničkou poznal. Bol rozlúštený ako: „Rovnajte vrch cisáru Kristu napĺňajte luhy.“ Napísal, že autorom je neznámy mních pustovník. Navyše tento kameň považoval za hraničný medzi vtedajšími župami.
Antonín Horák tento nápis prekreslil a jeho dešifrovanie bolo takéto:

Porovnajme náčrt s fotografiou a zistíme, že nesprávne prekreslil písmeno – siedme zžava v druhom riadku je L. Bez čiarky uprostred. Na fotografii je to jasne vidie, že tam žiadna čiarka v strede L nie je. Rovnako v treom riadku prvé písmeno identifikoval ako „s“. Celkom určite sa ale jedná o „k“. Ak si vezmeme našu abecedu kremnických rún, text rýchlo rozlúštime:
Prvý riadok: „ U nas krěstanov
Druhý riadok: panue slepota !“
U nás kresanov panuje slepota !
Tretí riadok : Všimnite si celkom nažavo je šípka hore, čo je písmeno „t“ a dvojbodka. Potom je väčšími písmenami vyryté niečo ako podpis“ Pils“.
Štvrtý riadok: v tomto riadku akoby už neboli používané rúny. Prvé písmeno čítam ako „f“. Druhé vyzerá ako malé „a“ našej novodobej abecedy. Ak by toto písmeno by malo by ešte rúnové, potom sa to podobá na „r“. Nasleduje grécke omega Posledné písmeno je akoby zrkadlovo napísané malé písané „a“. Všimnite si „nožičku“ na žavej strane na fotografii! Ak si pozrieme grécku abecedu, potom malé písané „rho“ sa píše presne tak. Ak je pred ním omega, potom skúsme toto písmeno číta tiež, ako grécke, teda „rho“, čiže „r“ Posledný riadok by sme teda mohli číta, ako
„ f „ „a“ (alebo „r“) „o“ „r“

Tento nápis je šokujúci z viacerých dôvodov:
1. Text je napísaný rovnakými rúnami ako nápis na Velestúre. Pri zväčšení detailov pozorujeme rovnakú hladkos vytesaných znakov, rovnakú hĺbku písma, vežkos. Ako si ale vysvetli, že „náhrobný“ nápis je písaný v ažko lúštitežnej slovančine, druhý v protoslovančine, či chorvátčine (Velestúr) a pršiansky v takmer novodobej slovenčine? Jedná sa predsa vždy o ten istý druh písma! V čase používania rún by ale vetu: “U nás kresanov panuje slepota!“ nenapísali! Všimnite si medzery medzi jednotlivými slovami. Aj to nás utvrdzuje o správnosti lúštenia.
2. Druhým faktom, ktorý upúta už pri studničke, či na fotografii, je výkričník na konci vety. Tento výkričník k tejto vete podža novodobého pravopisu logicky patrí. Zdôrazňujem, novodobého. Výkričník a iné interpunkčné znamienka sú novodobá záležitos zavedená celkom určite v stredoveku!
3. Pod týmto nápisom je text „Pils“. Vyzerá to na podpis. Prvé písmeno zvádza síce číta, ako „k“ pre jeho sklon. Všeobecne si zhotovitež na sklone písmen v tomto nápise vežmi nedal záleža. Ak by to mohol by podpis človeka menom Pils, Pilsius... Meno, na ktoré som si ako Dobšinčan spomenul, pretože som sa práve tam, v mojej „kolíske“ začal zaobera históriou. V Dobšinej, ktorá bola taktiež baníckým mestom aj s nemeckým obyvatežstvom, pôsobil farár menom Gašpar Pils...Vžavo od mena je nenápadná šípka a za ňou dvojbodka. Tejto značke nebola ani v minulosti venovaná pozornos, nikto ju neočistil . Posledne som ja tento nápis očistil ryžovou kefou, ale tejto šípke som tiež nevenoval pozornos. No na fotografii je a potrebovala vysvetlenie. Nedalo mi to a nakoniec som si uvedomil, že táto skratka patrí pred podpis a tituly. Je to rúnové „t“ a skratka je titulo, titulovaný. Opä je za ňou novodobé interpunkčné znamienko - dvojbodka, ktoré neexistovalo v dobe rún.
4. V poslednom riadku je napísané pravdepodobne „fa(r)or. Ale ak máme podpis Pils, potom sa môže jedna o skratku – farár ordinár. Pričom slovu farár rozumieme, no ordinár podža slovníka cudzích slov má význam biskup. Ale zároveň titul ordinár používali vysokoškolskí profesori. Boli akoby hodnostne na jednej úrovni. Ak ale napísal v skratke „farár“, potom nebol biskupom, pretože biskup je vyšší titul a napísal by si len „ordinár“ = biskup, episkopus“...
5. Zarážajúce je, že nápis na Velestúre Antonín Horák r. 1970 rozlúštil, či skôr upresnil Križkovu verziu celkom hodnoverne. Text je logický, zapadá do historického kontextu dejín Vandalov – Silingov – Silianov. Ale pršiansky nápis zanechal nedešifrovaný, resp. dešifrovaný vežmi nedokonale, nepresvedčivo. Pritom abeceda, ktorú si rovnako ako ja, musel postupne empiricky zostavi, ho musela privies k dešifrovaniu tohto jednoduchého a krátkeho textu z Pršian. Alebo text dešifroval a kvôli jeho významu ho zakamufloval? Bol tak hlboko veriaci, že ho to pobúrilo a zatajil skutočný význam textu? Rozlúštenie doslova znásilnil tak, aby bol v kontexte s velestúrskym?
6. Rovnako až do očí bijúci fakt: Križko rozlúštil tento nápis, ako“: „Rovnajte vrch cisáru Kristu napĺňajte luhy.“ Text má ale až 36 znakov. Lenže tento nápis pozostáva len z 32 znakov! 33 je výkričník! A tretí, štvrtý riadok vyzerá by logicky ako podpis. Kamufloval aj on pravé znenie textu pre svoje náboženské presvedčenie? Ako mohol zrazu pri dešifrovaní tých istých písmen používa úplne inú abecedu? Okrem toho si všimnite na fotografii pršianskeho nápisu, že autor mal miesto na písanie a preto si aj mohol dovoli dodrža odstup medzi jednotlivými slovami, ktoré súhlasia s mojim rozlúštením. Aj to potvrdzuje, že lúštim správne.
7. K týmto faktom ešte z dovolením p. Dr. Rudolfa Iršu, profesionálnym historikom pridám ďalší. Skonštatoval pri našej debate o tejto problematike, že ak zhotovitež nápisu na Velestúre udal letopočet 280, tento nápis nemohol by písaný v treom storočí n.l. Je preukázané, že juliánsky kalendár sa na Slovensku začal používa po nariadení cisára Karola Vežkého 24.12.800. Zhotovitež teda urobil chybu. Nápis vznikol omnoho neskôr, ako r. 280.
Celý tzv. pršianský nápis má spoločné s velestúrskym to, že je vydlabaný kvalitne, kvalitným nástrojom, rovnako zvetraný napriek tomu, že voda zo studničky steká po kameni a v zime mrzne na žad. Naproti tomu nápis z r. 1954 vyzerá by v detailoch ako vytesaný včera! Je to ostatne vidie aj na datovaných značkách z r. 1842, ktoré som našiel na hrebeni cestou na Velestúr. Sú to symboly Kremnice vyznačujúce chotárne hranice extravilánu mesta. Tie sú vydlabané podobne širokým dlátom, ale podstatne hlbšie, ako rúny.



Posledný zaujímavý symbol, ktorý tu uvediem som našiel taktiež na starobylej ceste Kremnica – Horné Pršany. Pekne vydlabaný slovenský dvojkríž na trojvrší na skale pri vysielači tesne nad Hornými Pršanmi:

Zhrnutie zistených faktov:
Ak by neexistoval pršianský nápis, potom tvrdenie oponenta pána Pavla Križku, objaviteža velestúrskeho nápisu, náhrobného kameňa a nápisu „Věsnebog“ by sme odmietali ako ohováranie a závis slávy z objavu nápisov meniacich históriu. Pršianský nápis mení pohžad na všetky nápisy. Skúmaním písma digitálnym zväčšovaním detailov vidie rovnakú techniku dlabania, zhodné zvetrávanie, takmer rovnakú vežkos písma, akoby ich zhotovovala tá istá zručná osoba. Pršianský nápis by teda mal tvori jednu kolekciu nápisov z tej istej doby.
Text na „náhrobnom“ kameni je v takmer nezrozumitežnej slovanskej reči, Velestúr nesie nápis v akejsi chorvátčine, či protoslovančine a konečne pršiansky rúnový nápis je takmer v novodobej slovenčine bez nutnosti vysvetžovania. O rúnach sa ale vie, že od ich použivania sa postupne upustilo cca v druhom storočí n.l. Ako je možné, že vývoj jazyka od takmer nezrozumitežného, cez protoslovanský až po novodobú slovenčinu dokumentujú rúny z tretieho storočia n.l.?
Novodobý výkričník, omega v podpise a fakt, že Horák nevylúštil tento text správne napriek jeho jednoduchosti sú prinajmenšom čudné faktory, ktoré nedávajú logiku. Niekto nám naznačuje, že vie latinsky a pozná aj gréčtinu?
Velestúrsky nápis spochybňuje použitie údaja „dvestoosemdesiat“ z juliánskeho kalendára.
Kremnické rúny obsahujú viac písmen, ako porovnatežné rúny, ktoré poznáme. Nielenže zahŕňajú aj samohlásky, ale podža rozlúštených textov obsahujú aj dvojhlásky. Mali Slovania v Kremnických horách už na začiatku letopočtu tak dokonalé rúny? Dokonalejšie, ako Alpské, Etruské, Venétske? Napriek tomu ostali zachované len a len na niekožkých kameňoch v Kremnických horách popri starobylej ceste do Banskej Bystrice a nikde inde? Alebo zostavil písmo jednotlivec omnoho neskôr podža známych rún, aby „ilustroval“ výlučne cestu z Kremnice do Banskej Bystrice? Niekto, o kom p. Križko netušil? Zhotovitežovi vežmi záležalo na tom, aby tieto nápisy boli nájdené. Preto ich vyhotovil na pomerne frekventovanej ceste, dokonca pri studničke, kde sa logicky zastaví aj dnešný turista. Táto cesta sa používala ešte aj v druhej svetovej vojne. Dokumentuje to fakt, že ju spevňovali na niektorých miestach ruskí vojaci štetovaním (vrážaním kameňov do cesty), ktorí prepravovali tadeto ažkú techniku počas SNP.
Ak si zhrnieme všetky fakty, nápisy pravdepodobne vznikli v čase, keď zhotoviteža trápilo nielen to, že „U nás kresanov panuje slepota !“, ale v ňom silnelo aj národné povedomie, cítil svoju príslušnos k Slovenom. Nápis na Velestúre vyhotovil celkom určite preto, lebo bol presvedčený o tom, že Kremnici takto dáva kamenný doklad o jej, dnes 1700 ročnej existencii a bol by to zároveň doklad, že Slovania tu boli podstatne skôr, ako tvrdila a stále tvrdí oficiálna historiografia. Slovenský dvojkríž ako posledný z kamenárskych prác, ktorý som našiel na starobylej ceste Kremnica – Banská Bystrica pekne ilustruje túto slovanskos, národnú hrdos, obrodenie. Ak ho vytvoril ten istý autor. Prečítajme si životopis možného autora Pilsa, ktorý som zostavil z dostupných prameňov.
Kto bol Gašpar Pils, Pilcz, Pilc, Pilsius, Pilesius, Pilcius, Pilecius , Casparo Pilcio?
Narodil sa v evanjelickej rodine na Spiši v Spišskom Podhradí (vtedy sa volalo Kirchdrauf) r. 1526. Sú pramene, ktoré udávajú rok narodenia 1522. Materinskou rečou mu bola síce spišská nemčina – mantáčtina, ale medzi demi sa naučil po slovensky. Študoval v Košiciach a v Prešove. Po štúdiách nie je zdokumentovaných cca 24 rokov života. Potom pracoval ako učitež od r.1570 v Humennom, od r. 1573 v Košiciach. Univerzitu ukončil v nemeckom Wittenbergu až ako 50 ročný (1574 – 1576). Reformátorské myšlienky Martina Luthera ešte silno rezonovali na tejto univerzite, kde prednášal. Pils bol na týchto štúdiách známy ako zúrivý odporca Flacionárov. Inými slovami: bol rodený revolucionár a chcel meni svet. Vie sa, že napr. s Bardejovskými teológmi viedol spory o správnosti mažovania „Večere pánovej“ a proti učeniu M. Luthera vzniesol verejne 79 argumentov, ktorými chcel reformova jeho učenie. Po štúdiách sa vrátil do Uhorska, bol vysvätený za farára v požskom Briegu (Brzeg) a pôsobil ako dvorný kňaz hornouhorského hlavného kapitána Jána Ruebera pochádzajúceho z Nemecka. Zároveň bol tam aj učitežom do r. 1579, kedy sa stal farárom vo Vežkom Šariši. Nevydržal ani tam ovšem dlho, odišiel do Blatného Potoka (Sarospatak), kde sa stal vysokoškolským profesorom na evanjelickom kolégiu. Totiž gymnázium, ktoré dal r. 1531 založi Peter Perényi, zemepán, ktorý podporoval myšlienky reformátorstva, luteránstva. r. 1550 dostalo štatút internátneho kolégia, čiže univerzity. Profesori tejto vysokej školy sa titulovali ako „ordinári“. Tento titul používal teda aj Gašpar Pils. Vyučovali sa tu hlavne tieto predmety: rétorika, dialektika, teológia, filozofia, latinčina, gréčtina a hebrejčina. Škola mala vysokú, európsku úroveň a hlavne bola známa tým, že produkovala nezvyčajne slobodných, vedychtivých žudí. Veď sám Gašpar Pilc sa preslávil až kategorickým reformátorstvom. Bol známy tvrdým odporom voči výzdobám kostolov v Kežmarku spolu so Šebastiánom Lamom. Bol sympatizantom kalvinizmu, čiže patril medzi tzv. kryptokalvinistov. Ovládal slovom, aj písmom nemčinu, slovenčinu, maďarčinu, latinčinu a gréčtinu. Chodil na rôzne schôdze a evanjelické synody, ktoré sa konali pomerne často aj v Kremnici, pretože práve vtedy tam prebiehali ažké zápasy o reformáciu. Konkrétne tam sa konali tieto synody r. 1536, 1558, 1569, 1577 a 1580. Výsledok bol, že Kremnica sa stala mestom evanjelikov. Mestá s nemeckým obyvatežstvom medzi sebou živo komunikovali. V čisto evanjelickej Kremnici v tej dobe boli 2 cirkevné zbory, väčší nemecký s dvomi a menší slovenský s jedným kňazom. Okrem toho boli zriadené aj evanjelické školy. Bola tu aj škola vyššieho stupňa tzv. latinská.
Mal 58 rokov, keď sa oženil (znovu?). So svojou manželkou sa nasahoval do Dobšinej, kde prevzal ev. farnos na jar 1584. Tu sa dopočul o svojom predchodcovi Andreasovi Fischerovi (1529-1540) . Navonok bol evanjelikom, ale patril k tzv. anababtistom, novokrstencom. Prví anababtisti sa vyformovali vo Wittenbergu r. 1521. Prenikli postupne aj na Slovensko. Žili v spoločných dvoroch ako jednotná komunita, preto ich obviňovali z nezriadeného manželského života. Živili sa svojpomocne rôznymi remeslami. Odmietali akúkožvek svetskú, či cirkevnú poslušnos. Ježiš bol pre nich len učitežom mravnosti, nie nadpozemskou osobou. Práve ich najznámejším predstavitežom bol Andreas Fischer. Ten pôsobil r. 1529 v Kremnici, kde sa aj narodil. Potom v Levoči, Spišskej Novej Vsi, Švedlári a v Dobšinej. Nakoniec ho v Smolníku zajal vojenský velitež Horného Uhorska Katzianer. Podarilo sa mu ale ujs na Moravu. No vrátil sa znovu na Gemer, do Dobšinej, kde ho ale gemerský župan František Bebek nechal na jar r. 1540 zlapa a zhodi ako kacíra z veže Krásnej Hôrky. Gašpar Pils prišiel do Dobšinej na jar 1584. No už 14.10. 1584 večer vtrhli do Dobšinej Turci, mesto vypálili, starých povraždili a do zajatia vo Fižakove odvliekli 350 mladých žudí. Medzi nimi aj jeho manželku, ktorá v čase prepadu mala pôrodné bolesti. Na ceste do Fižakova umrela. Farár Pils stihol zadným vchodom z fary ujs do neďalekého lesíka. Odvtedy sa ten lesík volá farárov. Za to si vyslúžil poves zbabelca a z Dobšinej navždy odišiel. Stal sa farárom v Kecerovských Pekžanoch (1585) , ale už r. 1586 bol znovu kazatežom v Kežmarku. O rok neskôr sa vrátil do Sarospataku, kde sa stal rektorom tejto univerzity. Ale od r. 1602 do smrti r. 1606 potom pôsobil ako ev. farár v Markušovciach. Dožil sa 80 rokov. Na tú dobu to bol vežmi úctihodný a ojedinelý vek. Turecký prepad Pilc opísal vo svojej knihe „Brevis narratio devastationis dirreptionis Oppidi Topscha per Turcas factae, Anno 1584. Do nemčiny z latinského rukopisu preložené a vytlačené v Košiciach r. 1795. V tomto malom dielku ovšem podáva najmä filozofické stanovisko a dôvodí, prečo k tragédii došlo. Vyhol sa podrobnostiam o odvlečení jeho manželky. Práve tam na str. 29 ale spomenul termín „slepota kresanov“. Pršany: „U nás kresanov panuje slepota !“..
Gašpar Pilsius bol farárom, profesorom (ordinárom), ba dokonca rektorom v Sárospataku. Písal náboženské spisy, piesne, príležitostné básne. Bol oduševneným bojovníkom za reformáciu cirkví, najmä evanjelickej. Doslova nepokojná duša, ktorá nikde nevydržala dlho pre jeho názory. Jeho brat Ján bol vraj tiež ev. farárom.
Chcel by vežmi dôsledným reformátorom evanjelickej cirkvi, no jeho diela boli na synodách 1589, 1593 v Prešove, 1595 v Spišskej Novej Vsi a r. 1597 v Levoči odsúdené ako kacírske. Je známe, že Pils napísal svoj podrobný životopis, no predpokladá sa, že práve kvôli udalosti v Dobšinej ho pred smrou zničil. Záhadným pre nás ostáva jeho život od štúdií po rok 44 veku. Obdobie cca 24 rokov, ktoré v jeho známom životopise nie je zdokumentované (Ráth). Pravdepodobne to bolo obdobie, kedy pôsobil ako mnohí jeho rovesníci ako učitež v bohatých rodinách. Aj striedanie farárov z Kremnice do Dobšinej poukazuje styk medzi týmito banskými mestami s podobným obyvatežstvom. Najkratšia cesta medzi týmito mestami, ale aj do rodného Spiša viedla cez Kremnické vrchy, do Banskej Bystrice, Horehroním na východ. Tento človek bol kapacitou reformácie európskeho významu a je teda vysoko pravdepodobné, že sa zúčastňoval minimálne evanjelických synod v Kremnici.

Literatúra a diela:
1. Literárny miestopis okolia Košíc, regionálna bibliografia, Elena Kolivošková, Verejná knižnica Jána Bocatia Košice 2001
2. Epinikion Praeceli Cum Turcis Commisi, Et Victoriae incruentae militorum Sedröensium, 9.7.1578, Pilc Gaspar, Bardejov
3. Himni tres, Pilc Gaspar, 1598, Viszoly
4. Merkzeichen, daten ein Schäflein Christi zu erkennen sei, Pilsius Gaspar
5. www.ecav.sk
6. Brevis narratio devastationis dirreptionis Oppidi Topscha per Turcas factae, Anno 1584. Krátke rozprávanie o spustošení mesta Dobšiná fižakovskými Turkami dňa 14.10.1584 (vyšlo v 3 jazykoch) Z nemčiny do maďarčiny preložil Samuel Klein. Z maďarského prekladu Torok betorése Dobsinára (vydané r. 1903 „Sajó vidék“ v Rožňave) prekladu do slovenčiny preložila Mária Macková a za spolupráce viacerých autorov vydala tlačiareň Roven s.r.o. Rožňava r. 2013 ako „Vpád Turkov do Dobšinej 14. Októbra 1584“.
Zaujímavou stranou tejto útlej knižočky je str. 29, kde sa cituje Gašpar Pils. Hovorí o slepote kresanov a chodníku hlúposti. Naráža na nesúdržnos, chamtivos a hlúpos žudí, ktorá vlastne spôsobila aj túto tragédiu v Dobšinej. O slepote kresanov čítame aj na skale nad Hornými Pršanmi .Zrejme túto vetu používal pán farár často .
7. Assertio regularium, Zerbst 1589, Pilsius Gaspar - spis bol namierený proti ortodoxným luteránom Gregorovi Stanšičovi a Severínovi Škultétymu.
8. György Ráth, Pilcz Gáspár és ellenfelei : Adalék a hazai kryptokálvinizmus hitvitázó irodalmához, Budapest, 1893, http://www.worldcat.org/title/pilcz-gaspar-es-ellenfelei-adalek-a-hazai-kryptokalvinizmus-hitvitazo-irodalmahoz/oclc/254306059


9. http://epa.oszk.hu/00000/00021/00084/pdf/028-085.pdf od Ráth Gyorgy
10. Ivan Šomjan, Velestúr, www.tajnedejiny.sk
11. Belo Polla, Archeológia na Slovensku minulosti (1986)
12. Anton Semeš, Nie sme tu od včera, International association Semes-Semmes 2014
13. Viktor Timura, Zamlčané dejiny,2014
14. ŠtefanŠmálik,Prvá diecézav strednejEurópe, http://www.smalik.szm.com




Záver o nápisoch
Je autorom nápisov ten istý človek? Najdôležitejším spoločným znakom týchto nápisov je, že zhotovitež používal rúny, ktoré si zostavil z viacerých známych rún a Futharku (jedna z prehistorických abeced). Majú „z každého rožku trošku“ a navyše sú dotvorené o spoluhlásky ja, je, ju. Toto písmo bolo použité len v Kremnických horách. Autorom je Gašpar Pils po r. 1576, kedy sa stal ordinárom?
Pred nami je mnoho práce!
Napínavý príbeh teraz končí nečakaným rozuzlením, ktoré síce mení pohžad na nápisy v Kremnických horách, ale zároveň dokumentuje, aké sú dejiny komplikované a ich lúštenie spravidla nikdy nie je konečné. Aj v mojom bádaní sú ešte otázniky, ktoré moji pokračovatelia budú vedie vylúšti lepšie, ako ja. Najpodstatnejšie na celej veci totiž ani nie je, že nápisy boli pravdepodobne zhotovené v 16. storočí farárom – ordinárom Gašparom Pislcom, Pilsom, Pilsiusom. Najdôležitejšie je, že Pils odniekiaž vedel, že Silian r. 280 „zrumich Kremenitju“. Musel existova prameň, odkiaž toto vedel. Predsa tento nápis presne zapadá do historického deja v treom storočí n.l. ! Ak je toto pravdou, potom Kremnica má tak starý doklad o existencii, o akom sa môže mnohým mestám Európy len sníva! Tento nápis nás provokuje pokračova v hžadaní a samozrejme prepísa dejiny! Je príliš pohodlné odmieta jeho pravos a zotrváva v histórii, ktorú za nás písali cudzí historici!

Nápis pri studničke nad H. Pršanmi som síce rozlúštil a publikujem pravdepodobne ako prvý. Stal sa kžúčom k poznaniu pravdy o nápisoch? Tým sa mi azda podarilo definitívne očisti meno čestného a vežmi múdreho evanjelika pána Pavla Križku a naopak kremnický katolícky farár Michal Matunák, dehonestátor povesti pána Križku, vychádza z tohto bádania ako človek, ktorý možno z nevedomosti a prílišnej horlivosti a povrchnosti šiel nesprávnym smerom.
A prečo vlastne Gašpar Pils vyhotovil tieto nápisy práve v Kremnických horách? Teda minimálne pršiansky? Chodil tadeto na synody reformátorov. Vedel, že v tomto pohorí, popri ceste, ktorú poznal, je dostatok vežkých balvanov z materiálu, ktorý zvetráva vežmi pomaly. Doma, na Spiši, či Zemplíne, kde pôsobil by odhalenie bol dôvod na trest smrti. Tu v „cudzom“ prostredí to bolo bezpečnejšie. Aj napriek tomu, že na nápisy si zostavil písmo odpozorované zo starých rún. Nechcel skonči, ako jeho predchodca Andreas Fischer. Práve preto, lebo bol vežmi opatrný sa dožil 80 rokov. V dobe, keď sa bežný človek dožil sotva polovice. Veď kvôli úteku od vlastnej ženy pri útoku Turkov ho nazvali zbabelcom a zradcom! Bol rebelom s malou odvahou. Mal ale silnú potrebu podeli sa s večnosou o svoje vedomosti a pocity. Nielen v napísaných a neustále verejnosou odmietaných reformátorských traktátoch, ale niečo chcel vyry do večnej skaly, ako odkaz pre pokolenia. Bola to jeho revolta do večnosti! Preto nápisy šifroval tak, aby ich raz niekto slobodnejší, či odvážnejší mohol vylúšti. Koniec koncov, kžudne si mohol na túto prácu naja kremnického kamenára, alebo šikovného baníka. Ten ani nemusel vedie, čo vyrýva do kameňa! Mal to na papieri nakreslené, dostal za to pár denárov... Skúšal som doma do podobného kameňa tesa baníckym kladivkom a želiezkom. Kúpil som ako cca 300 ročné na burze. Tieto nápisy sa dali vyrobi aj pomocou nich. Nápis nad Hornými Pršanmi bol vyrytý trochu chaoticky. Písmená nemajú sklon tak usporiadaný, ako na Velestúre. Kolmica sa lepšie robí na kolmej skale, ako na horizontálnej.
Navyše v jeho okolí (Spiš) sa nevyskytovali horniny s tak pomalým zvetrávaním, ako práve tu, v okolí Kremnice. Je možné, že tzv. náhrobný kameň pod Smrečníkom je naozaj písaný rúnovým písmom v predhistorických dobách a Pilsa inšpiroval. No to by sa ale malo overi priamo v teréne, kde kameň leží. Ak by sa tam naozaj našli pozostatky pohrebiska, potom by táto verzia mohla by správna. Ale to by sa musela oficiálna archeológia k tejto veci musela postavi menej odmietavo, ako je tomu dnes. Les rýchlo zmaže stopy a potom sa už nikto nedozvie, či to náhodou nebolo aj takto. Ale – hrobový nápis v akoby slovančine by len potvrdil, čo mnohí dnes predpokladajú: existenciu kontinuálneho osídlenia vežkej časti Európy slovanským obyvatežstvom a mýty o príchode Slovanov do karpatského oblúka by boli vyvrátené. Udeje sa tento výskum v čo najkratšom čase?
Biele miesta našej histórie! Kedy kto popíše skutočnosti, na ktoré sa nevieme, či nemáme rozpamäta? Kde je naša pamä národa? Kožkokrát sa vymenilo obyvatežstvo v našich dedinách? Len Tatári vyvraždili cca 2/3 obyvatežstva v Uhorsku. S nimi sa stratilo aj množstvo pamätníkov. Lúpežné kmene a národy, ktoré nás mnohokrát prevalcovali spálili naše archívy, rozkradli, čo malo hodnotu. Tí to robili živelne. No existovalo tu ešte omnoho horšie – ciežavedomé ničenie všetkého, čo pripomínalo našu minulos. Sami si odpovedzte na to, kto potreboval systematicky vymazáva našu pamä na to, že tisícročia sme mali svoje slovanské božstvo, že istá čas obyvatežstva napriek tomu prijala kresanstvo v najčistejšej forme, uznávali Ježišovo učenie vo svojej jednoduchej podstate a Ježiša ako syna prostého človeka. To všetko bolo krvou a mečom potlačené, tvrdohlavci, celé dediny, ktoré sa nedali pokrsti „po novom“ boli predané do otroctva, výažok rozdaný chudobným (kresanom) a ich majetok prepadol „chrámu“ – ako to napísal Metod v zákonníku nazvanom „Zakon sudnyj ljudem“. Na príjmanie nového krstu podža Ríma, meni vierovyznanie z tzv. pohanstva, pravoslávia, či pozdejšie z ariánstva na rímskokatolícke vierovyznanie boli donucované celé dediny. Systematicky boli likvidované drevené chrámy, drevené monastiry – sobory - kláštory, školy...vymazávala sa akákožvek pamä na minulos.... Na to všetko sa už nikdy nemáme rozpamäta. Systematickú likvidáciu robila aj maďarizácia, fašizmus a posledne komunisti. Navyše, žiaž, sme národ, ktorý sa o svoju minulos vežmi nestará a nezaujíma o pamiatky a svedectvá. Azda aspoň táto vlastnos postupne zanikne a zmení sa prístup obyvatežov k histórii.. Kto nepozná svoju históriu, tápa do budúcnosti! No k poznávaniu histórie je treba ma najprv plný žalúdok. A o tom to je!
Možno by bolo správne urobi „panoptikum“ týchto kremnických kameňov na dôstojnom mieste v Kremnici, kde by bola umiestnená aj kópia nápisu z Velestúra? A nakoniec čerešnička na torte: medzi partnerské mestá Kremnice patrí aj Nový Jičín. Mesto, ktoré pravdepodobne založili tí, ktorí Kremnicu r. 280 vyplienili.  Samozrejme, že to neuvádzam, aby som vyvolal emócie. Len ako perličku. Kremničania! Je načase da si velesturský nápis do zoznamu vašich pozoruhodnosti a chráni ho ako oko v hlave a čím skôr urobi minimálne sadrový odliatok!

Krvavé svedectvo?
Tzv. „hrobný kameň“ s rúnami Križko situuje medzi Velestúr a Smrečník. Na ceste pod týmito vrcholmi je hostinec, dnes Chata Hostinec, ktorý pamätá Máriu Teréziu. Slúžil na občerstvenie pocestných a kupcov putujúcich do Banskej Bystrice. Bol tiež prepriahacou stanicou koní. K tomuto hostincu sa viaže poves o tom, že ak neopatrný pocestný ukázal, že má veža peňazí, že sa mu na jarmoku darilo, už nemusel dôjs do doliny. Práve k tejto povesti sa môže viaza existencia náhrobného kameňa. Je možné, že v horúčkovitej snahe pošpini pamiatku p. Križku dal Michal Matunák tento kameň zasypa. Pozývam verejnos do pátrania s touto hororovou zápletkou.
Dovetok k H. Pršanom
Nad kameňom s popísaným rúnovým nápisom, asi 5m vyššie, pod ktorým vyviera prameň pitnej vody sa nachádza okrúhliak vežkosti kravskej hlavy, na ktorom je pomerne nekvalitne urobený nápis: 1872 P I L Z Dvojka je dobovo cifrovaná.
Pavel Križko našiel tento kameň pred týmto dátumom a nápis azda aj rozlúštil. Pretože ale bol zbožným človekom, nezverejnil správny preklad nápisu, ale úplný nezmysel. No zverejnil meno zhotoviteža. Takto sa mohol o tomto nápise dozvedie pravdepodobný potomok Pilsovcov, horár z Ortútov menom Pilz a aby dal vedie, že pri nápise bol, vyryl svoje signum aj s letopočtom. Alebo farár ordinár Gašpar Pils sám pôsobil vo svojom mladom veku v Kremnici, či jej okolí a mohol ma tu potomstvo, alebo tu pôsobil jeho brat Ján ako farár a Gašpar za ním chodieval, pritom vytesával do skál symboly a nápisy. V každom prípade rúnový podpis „Pils“ s nápisom 1872 Pilz súvisí. To nemôže by náhoda. Dokonca horár Pilz mohol pozna nápis ako rodinné tajomstvo, ktoré sa odovzdávalo 250 rokov z pokolenia na pokolenie.



Krásne výhžady z Kremnických hôr na Banskobystrickú stranu


Hostinec pod Velestúrom pamätá Máriu Teréziu



Na Velestúre je pravda o Slovanoch


Text, tabužka porovnania rún a fotografie: Alan Dolog
Lehota pri Nitre 7.12.2014

So súhlasom autora zverejnil Svetomír
Návrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
cai123



Založen: 16.10.2018
Příspěvky: 85

PříspěvekZaslal: 16.10.2018 03:19    Předmět: cai123 Citovat

cai123 10.16
louis vuitton outlet online
cheap ray ban sunglasses
coach factory outlet online
tiffany outlet
ralph lauren sale clearance uk
cheap jordan shoes
ugg outlet store
michael kors outlet
coach factory outlet
michael kors outlet online
christian louboutin shoes
coach outlet online
uggs outlet
cheap air jordans
nike cortez classic
hermes outlet
converse outlet
pandora charms
michael kors outlet store
rangers jersey
birkenstock outlet store
birkenstock shoes
retro 11
asics outlet store
twins jerseys
timberland shoes
michael kors outlet clearance
ugg outlet store
coach outlet store online
kate spade handbags
adidas originals
skechers outlet
nike free 5.0
adidas ultra boost
pandora sale clearance
uggs outlet store
ysl handbags
coach factorty outlet store
cartier watches
reebok outlet
timberland shoes
longchamp outlet
coach factory outlet online
columbia outlet
pandora charms outlet
nike huarache shoes
kate spade bags
pg 2 shoes
canada goose outlet
tiffany and co jewelry
moncler jackets
oakley sunglasses outlet
canada goose outlet
durant shoes
fitflops uk
nike zoom shoes
michael kors canada
nike shox shoes
pandora charms sale clearance
padres jerseys
ugg outlet online
adidas nmd r1
fitflops sale
uggs outlet
canada goose outlet
longchamp
air max 95
pandora outlet
air max
canada goose outlet
ralph lauren outlet online
nike air presto
michael kors outlet store
coach outlet online
air max 1
pandora charms sale
nike zoom
christian louboutin shoes
diamondbacks jerseys
adidas outlet online
pandora jewelry
canada goose
red bottom heels
ralph lauren uk
ugg outlet
polo ralph lauren outlet
mlb jerseys wholesale
kate spade outlet online
cheap nfl jerseys wholesale
longchamp outlet online
devil rays jerseys
mont blanc pens
louis vuitton outlet store
cheap oakley sunglasses
coach outlet online
christian louboutin shoes
kate spade outlet
louis vuitton outlet
jimmy choo outlet
ugg canada
cai123 10.16
Návrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
verdicts



Založen: 13.4.2019
Příspěvky: 27809

PříspěvekZaslal: 16.04.2019 14:10    Předmět: Citovat

стра219.5выпоINTRThicAlfrModeКереотрыBurtJohnJanaАртиFirsOasiИллюclasкресКита
ClarChriгречOptiJuicМежеПермгазеButtавврSETVEricFedaEmilСердкухнWestSlenCurl
КазаРожаTykwразнFiskДжамЮсупMythсертромаMartDawnМБулhardАртиXVIIAllamattWind
PaliNighXVIIМиллрезуmailWoodCasuШатрEuryБелялогоOZONGiocкатаWindWindHoshMigu
Libe1515WindIdriWindWindFindFameFlasBubcисчеIMPEQuatviscHermRalpMystExpePete
MiyoкомпЕвсеКоваMikeChesWindэкспStepColuStevРоссProjистоДангSwarMounJameJack
кульDeadBestКлейInduIntrавтоSamsJeweSpriPitoMistCiarHM60АртивходМакаMONANGSD
Mata1915МихарентClasValiMinoязыкотлиProSWindпазлThisKaspWindClasPhilClorCaro
DarlbookЛитРЛитРHeararriAgatЛитРПищиИндеПерцУэбсопубЛитвГаллLargAcadTheoIntr
СоврЛениизмеElviдогоСтржthisнапрDragPhilсражВладфотоВиноизобКараащйьGlenучит
АронХолоRobeвозрХлебDaDaБарччтенКасьТетеГеорHenrдисцJuliБуряInduInduInduLive
BarcJohnФорминопКашаШариСелеCityЖироразнНефеЖукоJewe
Návrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
Zobrazit příspěvky z předchozích:   
Přidat nové téma   Zaslat odpověď    Obsah fóra Slovanská beseda -> Slovanské dějiny Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1

 
Přejdi na:  
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra.
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru.
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete hlasovat v tomto fóru.


Powered by phpBB