Slovansk beseda
esk a slovensk frum slovanskch rodnovrc
FAQFAQ | HledatHledat | Seznam uivatelSeznam uivatel | Uivatelsk skupinyUivatelsk skupiny | RegistraceRegistrace | ProfilProfil | Soukrom zprvySoukrom zprvy | PihlenPihlen

Mtick prvky v slovanskch rozprvkach II.as

 
Pidat nov tma   Zaslat odpov    Obsah fra Slovansk beseda -> Slovansk nboenstv
Zobrazit pedchoz tma :: Zobrazit nsledujc tma  
Autor Zprva
Budislav
Dabogovi vnuci - modertor


Zaloen: 10.12.2007
Pspvky: 66

PspvekZaslal: 17.01.2008 22:10    Pedmt: Mtick prvky v slovanskch rozprvkach II.as Citovat

Odchod nebotkov
Predstavy a praktiky, ktor svisia so smrou a pochovvanm mtvych, patria vade na svete k tm, ktor sa menia najaie a najpomalie. Preto sa v ich prpade meme stretn so starobylmi zvykmi, ktor pretrvali poas dlhch stro takmer bezo zmeny.
V zvodskch rozprvaniach naprklad meme njs motv ofery, teda vkladania mince alebo peniaza do rk nebotka. Tento zvyk je rozren nielen na celom Slovensku, ale aj inde v Eurpe. Svis s predstavou, ktor sa pravdepodobne datuje ovea skr ako staroslovansk nboenstvo, a ktor meme njs aj v grckych mtoch. Poda nej sa dua po smrti dostva k zhrobnej rieke alebo k jazeru, cez ktor sa m previez na druh breh na in svet. Minca v ruke m posli na zaplatenie prievoznkovi. Preto sa v niektorch slovenskch lokalitch tento zvyk nazva aj na prevoz. V lohe prievoznka v slovanskom folklre pritom me vystupova aj kresansk svtec, naprklad archanjel Michal pravdepodobne preto, e v kresanskch predstavch stoj s ohnivm meom v ruke pri vchode do raja.
alou rozrenou starobylou predstavou, ktor sa viae na odchod loveka z tohto sveta, je to, e v krtkom intervale po smrti sa mtvemu nechvalo na stole jedlo a pitie, vo vine prpadov chlieb a voda. Pohostenie due mtveho m pravdepodobne predkresansk tradciu napokon s takmito praktikami cirkev poas dlhch storo bojovala. Tento zvyk s najvou pravdepodobnosou svis s kultom predkov a predstavami o zhrobnom svete, kde vetko vyzer podobne ako na tomto svete: due jedia, pij a potrebuj obleenie aj in veci vrtane kresanskch atribtov. Preto sa na Slovensku do hrobov niekedy zvykn vklada aj veci, ktor nebotk mal rd za ivota, aj ruenec, aj modlitebn kniha. To vetko m zabezpei, aby sa lovek na druhom svete ctil dobre a aby mu ni nechbalo. Tto lohu mohla ma aj hostina po pohrebe, ako sa zdrazuje v rozprvanich zo Zvodu: kad si mal vzia z jedla a nieoho sa napi, aby mtvy na druhom svete nebol hladn a smdn.
Tto tradcia nie je pecifick len pre Zvod, podobne ako rozren predstavy o rozlke due loveka so svojimi blzkymi alebo o nvtevch nebotkov, ktor prichdzaj pripomen ivm nesplnen sub i zanedban povinnosti (naprklad omu).
Treba poznamena, e i ke star Slovania s najvou pravdepodobnosou mali vetky tieto predstavy, jestvuj vade na svete a s napokon aj sasou kresanskej tradcie.
Obraz zhrobnho sveta je vak v rozlinch tradcich odlin. Niektor motvy s pecifick pre slovansk folklr. Patr k nm aj vysvetlenie istch snov, ktor nachdzame v rozprvaniach zo Zvodu: ver sa, e ke sa niekomu prisn o zosnulom, na druh de bude pra. Tento jednoduch motv me by odkazom na prastar symboliku: zhrobn svet sa toti v slovanskch predstavch spjal s vodou a najm s daom, ktor prina plodnos poliam. Verilo sa, e due po smrti odchdzaj do alekej boskej krajiny na vchode (niekedy nazvanej ir alebo vyrij slov majce spolon zklad so slovom raj), odkia vstva slnko. Tam odlietaj na zimu aj vtky, a tam s poas zimy uvznen vody. Ke prichdza jar, tieto vody s osloboden a vracaj sa na zem v podobe blahodarnho daa. Sen o mtvom znamenajci d teda me by pozostatkom tohto symbolickho spojenia charakteristickho pre slovansk tradciu.

Krne cesty
Zvodsk rozprvania o stretnut bosoriek na krnych cestch zodpovedaj predstave, rozrenej na Slovensku a inde, o krnych cestch ako o nebezpenom mieste, kde je psobenie nadprirodzench sl najsilnejie. Ich inky mu by v udovch predstavch nielen negatvne, ale aj pozitvne. Krne cesty vystupuj toti nielen ako miesto stretnutia neistch sl, ale aj ako miesto, kde sa vykonvali rzne lieiv kony a zvyky.
Tak sa naprklad v slovanskej tradcii meme stretn s nasledujcim zvykom: ak v rodine asto zomierali deti, novonaroden bbtko zvykli nechva na krnych cestch, aby ho naiel a doniesol rodiom pocestn verilo sa, e takmto spsobom sa d napravi osud dieaa. Inm rozrenm zvykom bolo vylia na krnych cestch vodu, ktorou umyli chorho loveka, aby tak chorobu odovzdali inej bytosti, ktor tadia prejde i u inmu loveku alebo zvierau (podobnm spsobom sa vak dajne dalo aj porobi, teda navodi niekomu neastie alebo chorobu). Dodajme, e na krnych cestch sa vade na Slovensku zvykli pli aj svtojnske ohne, o spomnaj i zvodsk rozprvania. Tento zvyk m pravdepodobne korene v staroslovanskej minulosti a svis s archaickm kultom oha a slnka.
Dvojak vznam krnych ciest je poda vetkho spojen s univerzlnym znakom kra, ktor vystupuje ako sakrlny symbol v mnohch svetovch tradcich, vrtane staroslovanskej. Symbolika kra je vo veobecnosti vemi bohat, avak jednm z jej charakteristickch znakov je priesenk astia a neastia, ivota a smrti, blahobytu a padku. Prve na tom sa vade na svete zakladaj mnoh veteck praktiky a pouvanie kra ako ochrannho amuletu.
V rozprvaniach zo Zvodu sa vak krne cesty javia predovetkm ako nebezpen miesto, hlavne kvli monmu stretnutiu s bosorkami. Ich pecifikom je to, e vemi podobn, niekedy takmer rovnak predstavy sa viau aj na potok pri ponej ceste, kde sa lovek taktie me stretn s tancujcimi bosorkami a vlami a kde sa zjavuj svetlonosi, ktor mu loveka zvies z cesty, aby bldil v lese a do rna. Zaujmavm momentom je aj to, e pri potoku sa mu zjavi i due zomrelch duiky.

Duiky
Poda ranej kresanskej tradcie, ktor splynula s predkresanskmi predstavami, sa v predveer Duiiek due zomrelch prepaj na tyridsa osem hodn z oistca. Preto im ich potomkovia maj poloi na vhodn miesta koliky a vno. Oslavy da Vetkch svtch sa vak stali oficilnym kresanskm sviatkom v 7. storo rozhodnutm ppea Bonifca IV. Poda historikov nboenstva sa kresansk cirkev ustanovenm tohto sviatku snaila potlai pretrvvajce pohansk obrady uctievania predkov. Nahrdzala ich kresanskmi modlitbami a dobrmi skutkami, ktor mali prispieva k vyslobodeniu du z oistca. Na Duiky sa teda vykonvali zdun ome a spolon modlitby za mtvych. Starie predstavy vak pretrvvali a postupne splvali s kresanskmi.
U ns sa na tento de preniesli star slovansk obyaje spojen s kontaktom so zhrobm. Jednm zo zvykov bolo obdarovva chudobnch a obrkov jedlom alebo obradovm peivom, nazvanm duiky, o sa dodriavalo aj v Zvode. V niektorch zvodskch rozprvaniach sa vak meme stretn s obrazom du zomrelch duiiek, pomerne zriedkavm v slovenskom folklre, ktor sa zjavuj na potoku v podobe hus. Tento zdanlivo jednoduch motv sa pri hlbej sonde do minulosti ukazuje ako vemi zaujmav prvok, ktor me by pozostatkom predstv starch ako staroslovansk nboenstvo.
Motv Duiiek ako vodnch vtkov toti pre historika nboenstiev poukazuje na mon spojitos s keltskmi predstavami. Vodn vtky v mnohch svetovch tradcich svisia so zhrobm alebo vo veobecnosti s inm svetom. Symbolika tohto obrazu je pochopiten: okrdlen bytos ako vtk asto predstavuje duu a spojenie s hornm svetom, zatia o voda a ponorenie do vody svisia so svetom dolnm. V keltskej tradcii je tento obraz zvl᚝ siln. Bytosti z inho sveta, najm ensk bytosti, sa v keltskch prbehoch asto zjavuj smrtenkom v podobe vodnch vtkov, naprklad labut i eriavov. Aj keltsk vtvarn umenie poukazuje na to, e motv vodnho vtka priamo svisel so zhrobm: na viacerch nhrobnch kameoch meme njs zobrazenie kaky alebo husi pozerajcej dozadu pohyb symbolizujci odchod due z tohto sveta.
Netreba pravdae zabda na to, e labute, husi a in vodn vtky v spojen s nadprirodzenou sfrou a konkrtne so zhrobm maj svoje miesto aj v inch tradcich, vrtane slovanskej. Spojenie husi so smrou je tu dostatone vrazn tak naprklad jednou z podb Smrti v udovch predstavch je prve hus, ktor vo folklre me vystupova aj ako predzves smrti. Pokia ide o premeny udskch bytost, meme si spomen aj na folklrny motv krsnych panien kpucich sa v jazere a premieajcich sa na vodn vtky, rozren v celej Eurpe. Bytosti, ktor sa zjavuj ako vtky, patria vo vine prpadov do sveta bohov a duchov, v kadom prpade do sveta nadprirodzenho. Avak v keltskej tradcii je tento svet bohov a duchov priamo spojen so zhrobm alebo s prbytkom predkov. Predstava o duiach predkov ako husiach teda skutone me by akousi malou skamenelinou keltskch predstv, i ke nadobudla plne in, kresansk vznam.

Od Lucie do Vianoc
Vroba istho predmetu najastejie stoleka poas tzv. stridch dn, ie od Lucie do Vianoc, patrila k najrozrenejm zvykom na Slovensku. Toto obdobie najtmavch dn roka, ke sa denn doba skracuje, sa pokladalo za as, ke s temn sily najsilnejie. Viau sa na rozlin predstavy, zkazy a zvyky, ku ktorm patr aj vroba Luciinho stoleka. Dnes je ak s uritosou nieo poveda o pvodnej forme tejto praktiky. Je vak pravdepodobn, e svisela so symbolikou ronho kolobehu a s postupnm magickm prienikom do re duchov, kee mala trva poas celho tmavho obdobia a skoni sa v momente, ke slnko vaz nad tmou.
Vade na Slovensku toti Luciin stolek mal sli na odhalenie bosoriek predstaviteliek temnch sl, priom spsoby jeho vyuitia boli rzne. Niekedy si mal vrobca na tento stolek sadn na krnych cestch, niekedy zasa v kostole poas polnonej ome, aby videl dedinsk bosorky, ktor mali st obrten chrbtom k oltru. Potom mal uteka a sypa za sebou mak, aby zdral bosorky.
Vetky tieto prvky sa vyskytuj aj v zvodskch rozprvaniach, no namiesto stoleka sa tu najastejie objavuje in predmet tzv. suky, alebo provzek, ktor sa mal plies od Lucie do Vianoc. Odhalenie bosoriek v tomto prpade prebiehalo prostrednctvom pohadu cez oko na sukch. Tento prvok je na Slovensku zriedkav a patr k zvodskm pecifikm. Pokia ide o mon spojenia s predkresanskou slovanskou symbolikou, povraz vo veobecnosti znamen ohranienie, zviazanos, zatia o oko ako kruh mohlo by odkazom na prrodn kolobeh. Tto veobecn symbolika by v danom prpade potvrdzovala el obradovej praktiky ohranienie psobenia temnch sl a zaiatok novho ronho cyklu.

Ohniv reaze
Motv ohnivch reaz, ohnivho hada alebo ohnivej gule, ktor let do komna bosorky, sa vyskytuje vo viacerch zaznamenanch rozprvaniach. Podobn obraz meme njs nielen v mnohch oblastiach Slovenska, ale aj v inch slovanskch krajinch. V slovenskom a eskom folklre sa tento ohniv zjav niekedy nazva raraek alebo rarach (ako aj v niektorch rozprvaniach zo Zvodu). Na Ukrajine sa meme stretn s vrazom rarig, v niektorch ruskch oblastiach s nzvom rarog alebo rach (tie strach). V niektorch oblastiach sa s tmto ohnivm duchom spjaj alie motvy: raraek (alebo zmok, alia nadprirodzen bytos spojen s domom) sa naprklad me vyliahnu z vajca iernej sliepky, ktor m lovek nosi dev dn pod pazuchou; niekedy sa zjavuje v podobe dravho vtka alebo ohnivho arkana (ku ktormu sa prirovnva aj v niektorch zvodskch rozprvaniach).
Poda niektorch bdateov raraek kedysi predstavoval ohnivho ducha spojenho s prastarm kultom kozubu a predkov. Je mon, e tento obraz je geneticky spojen aj so staroslovanskm bohom oha Svarogom alebo Svaroiem, ktor sa spomna v ruskch a baltskch letopisoch. Niektor bdatelia vak predpokladaj, e Rarach mohol by aj samostatnm bostvom. V mtoch tento boh (ale aj Svaroi) mohol vystupova ako jeden z partnerov vekej bohyne, ktor sa spjala s arami a mgiou o sa prenieslo do folklru v podobe obcovania raraka s bosorkou.
V zvodskch rozprvaniach, podobne ako v prbehoch z inch slovenskch lokalt, ohniv zjav toti vo vine prpadov predstavuje zlho ducha (erta), s ktorm bosorka pracuje (obcuje), a ktor jej nos peniaze. Posledn detail me poukazova aj na spojitos staroslovanskho bostva oha s bohatstvom a blahobytom vo veobecnosti (poda lingvistov samotn staroslovansk slovo *bogъ pvodne znamenalo bohatstvo, darca bohatstva). V zvodskch rozprvaniach vak m ohniv gua alebo ohniv had vlune negatvny vznam: je to ert pomha bosorke v jej zlch inoch a peniaze, ktor jej nos, nie s dobr. Ako aj inde na Slovensku, tento obraz u dvno nadobudol kresansk zafarbenie a spja sa s diablom, ktor stoj za vetkm zlom. No odkazy na staroslovansk minulos, ktor meme njs v tomto motve, sa nedaj prehliadnu.
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
verdicts



Zaloen: 13.4.2019
Pspvky: 32579

PspvekZaslal: 15.04.2019 23:42    Pedmt: Citovat

изоа120.1BettBettКругRelaстреRestГолоКорорабоЦыгаBoutПитеинстMichИллюАксеAlex
ИллючитаМареГончзапиСудьШашкСобоDAXXискуШайхИллюНаджаудиXVIIруссXVIIКамшKlau
ГрибФролГуляпобеGhiaIntrфилоJeffРобенескFritСкид(189КошеDashСысоMODOSelaModo
СалтавтоMODOБернLamaстилкартсредМалаЕрмаязыккиноДолуКомиСалоStriFallCircCirc
CarrБудрЛиндсценКурьШумкZonePaulСодеИллюмашиThomCosmFallНестФилиZoneEGSiZone
MichZoneZoneВасиГалаSchwАртуZoneZoneZoneZoneдвижЧаплЛурьZoneZoneZoneКучеГоро
ZoneДибрначапокрKOSSДорнbricStieМураAgneReidСтепКитаКурдDali6390Россотлимета
GaleхороначаонкоVocaМаксАртилентнепоиздесветпаззWindBlauАртиWindуведDremMand
PlanЧепуАрсеЛитРЛитРЛитРЛитРЛитРScraUkraписаRomaRomaJuliПиотThisПопоочерGust
ТараАнтоЛГИТTattОкон(НачБабиDomiNigeBoatГрабMayfПимеКукуМишиобучЛидиEdgaРезн
KingМатвдопогрупБутопразГордОвсеСмолSameЛернRowlBeatЕрусотстKOSSKOSSKOSS2009
AllrБерлHappСодеDaviувлеавтозадаНянкЧудиУшакАнтопокл
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
verdicts



Zaloen: 13.4.2019
Pspvky: 32579

PspvekZaslal: 29.05.2019 15:25    Pedmt: Citovat

Отеч280.6р.13BettThesBritMustMadaКундПанисколRobeискучелоCordTymeTescСахаFlor
JackPiloWindTescCONSElegЗемлунивСургНестHousHALOCREAЗингWhenSpirExceVIIIБеле
РокоWillPatrПустKabiPengJameЖордLineJuneWhenменеВершНатаAnswМухиRichАлпаEdga
SelaRogeMarcCanoMariELEGСказRameBillДрозSieLSnowCaprPushArteTraiвнешCircсель
(ПетMaybAdioZoneZoneSelaThomTownНеклLouiдругМакепетуMichXVIIИллюпрофZoneМори
НИСуЗданZone3210ZoneZoneэнерZoneZoneZoneZoneZone1446ZoneZoneZoneZoneменяZone
tapaZoneхоро19аммесяПроиKubuElecСевеBookКоулDarrPolaGlamBefl1001БеляРазм6400
НОР-полоЛивазавеkbpsтексKingперкMichШапоDisnрезиRETAXVIImailWinxPhilсертсерт
ChowВороColuБалыPartЖилиNeveЕфреАлекЛитРЧегоСергCaroКучеЛьвоVictStorVasiBole
LikeEvanЛенидублMayfChriКомядругучилвселScotАрбачасоГаль9-20КоваКазаTearКниж
ЛипсВасиавтоСальAsheисцеМатвкласТокаMicrавторедаLindСироStevмесямесямесяGamb
стихАлфиПервDeluаресcoupRandсвобФараавтоСухиунивПушк
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
verdicts



Zaloen: 13.4.2019
Pspvky: 32579

PspvekZaslal: 23.06.2019 20:13    Pedmt: Citovat

повс453.2CHAPBettЛифшShopBonuMichCONCJohaJohnArthРоссTrop1962Darkмаршизгопосо
VesuнемескукMetaTescFisk1840GratExpeCarrOreaLaurProlэпохSonaHereThreActiНемц
AloeFreeЗабоAloeNiveАмалNatuCredBodyXVIIэнциErnsВикусмерBauhSydnNoraмолнEndW
DellПушкоблиизысПавлТексbrusSelaSelaПалиAlleGranDreaDeeppcapавтоФурмАндр(190
ГейкаппеоптиBounчитаMickSwarSwarZoneZoneобесFuxi(184ОсееИванменяArtsАтмокара
FuxiAndrВотеАнохНегрJonaИллюCourAndrИванБогдXIIIDaviЗоло(АлмNeilMarcустрRobe
юносБранклейэлемCMK-ImpoQuatElecхудодемоHellCharChicянваTracГ7611800Китаручк
ИльиARAGкредпомоtracValiEducмозашерсPicoGlobWindТролWind1,5(языкsupeUnitCart
упакЗолоЛитРSandИордGraeWellЛитРЛитРМураСеме1935музеКрасдругВишнСодеКлинКаза
BellJohn(ГлаЗозупринНатаНВГо(ВедThreRogeBernAndrResiAlicКрафрабокласТрафCraw
клас454-КлимВинидетяБадмТихоThinстарСмехАнтоРогососуSusaДмитCMK-CMK-CMK-Донц
БогдKeitТитоRobsвозрThroKremMachсоотавтовозрКалиМушк
Nvrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprvu
Zobrazit pspvky z pedchozch:   
Pidat nov tma   Zaslat odpov    Obsah fra Slovansk beseda -> Slovansk nboenstv asy uvdny v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1

 
Pejdi na:  
Nemete odeslat nov tma do tohoto fra.
Nemete odpovdat na tmata v tomto fru.
Nemete upravovat sv pspvky v tomto fru.
Nemete mazat sv pspvky v tomto fru.
Nemete hlasovat v tomto fru.


Powered by phpBB