Slovanská beseda
české a slovenské fórum slovanských rodnověrců
FAQFAQ | HledatHledat | Seznam uživatelůSeznam uživatelů | Uživatelské skupinyUživatelské skupiny | RegistraceRegistrace | ProfilProfil | Soukromé zprávySoukromé zprávy | PřihlášeníPřihlášení

Mýtické prvky v slovanských rozprávkach II.čas

 
Přidat nové téma   Zaslat odpověď    Obsah fóra Slovanská beseda -> Slovanské náboženství
Zobrazit předchozí téma :: Zobrazit následující téma  
Autor Zpráva
Budislav
Dažbogovi vnuci - moderátor


Založen: 10.12.2007
Příspěvky: 66

PříspěvekZaslal: 17.01.2008 22:10    Předmět: Mýtické prvky v slovanských rozprávkach II.čas Citovat

Odchod nebožtíkov
Predstavy a praktiky, ktoré súvisia so smrou a pochovávaním mŕtvych, patria všade na svete k tým, ktoré sa menia najažšie a najpomalšie. Preto sa v ich prípade môžeme stretnú so starobylými zvykmi, ktoré pretrvali počas dlhých stáročí takmer bezo zmeny.
V závodských rozprávaniach napríklad môžeme nájs motív „ofery“, teda vkladania mince alebo peniaza do rúk nebožtíka. Tento zvyk je rozšírený nielen na celom Slovensku, ale aj inde v Európe. Súvisí s predstavou, ktorá sa pravdepodobne datuje oveža skôr ako staroslovanské náboženstvo, a ktorú môžeme nájs aj v gréckych mýtoch. Podža nej sa duša po smrti dostáva k záhrobnej rieke alebo k jazeru, cez ktoré sa má previez na druhý breh – na iný svet. Minca v ruke má poslúži na zaplatenie prievozníkovi. Preto sa v niektorých slovenských lokalitách tento zvyk nazýva aj „na prevoz“. V úlohe prievozníka v slovanskom folklóre pritom môže vystupova aj kresanský svätec, napríklad archanjel Michal – pravdepodobne preto, že v kresanských predstavách stojí s ohnivým mečom v ruke pri vchode do raja.
Ďalšou rozšírenou starobylou predstavou, ktorá sa viaže na odchod človeka z tohto sveta, je to, že v krátkom intervale po smrti sa mŕtvemu nechávalo na stole jedlo a pitie, vo väčšine prípadov chlieb a voda. Pohostenie duše mŕtveho má pravdepodobne predkresanskú tradíciu – napokon s takýmito praktikami cirkev počas dlhých storočí bojovala. Tento zvyk s najväčšou pravdepodobnosou súvisí s kultom predkov a predstavami o záhrobnom svete, kde všetko vyzerá podobne ako na tomto svete: duše jedia, pijú a potrebujú oblečenie aj iné veci vrátane kresanských atribútov. Preto sa na Slovensku do hrobov niekedy zvyknú vklada aj veci, ktoré nebožtík mal rád za života, aj ruženec, aj modlitebná kniha. To všetko má zabezpeči, aby sa človek na druhom svete cítil dobre a aby mu nič nechýbalo. Túto úlohu mohla ma aj hostina po pohrebe, ako sa zdôrazňuje v rozprávaniách zo Závodu: každý si mal vzia z jedla a niečoho sa napi, aby mŕtvy na druhom svete nebol hladný a smädný.
Táto tradícia nie je špecifická len pre Závod, podobne ako rozšírené predstavy o rozlúčke duše človeka so svojimi blízkymi alebo o návštevách nebožtíkov, ktorí prichádzajú pripomenú živým nesplnený sžub či zanedbané povinnosti (napríklad omšu).
Treba poznamena, že i keď starí Slovania s najväčšou pravdepodobnosou mali všetky tieto predstavy, jestvujú všade na svete a sú napokon aj súčasou kresanskej tradície.
Obraz záhrobného sveta je však v rozličných tradíciách odlišný. Niektoré motívy sú špecifické pre slovanský folklór. Patrí k ním aj vysvetlenie istých snov, ktoré nachádzame v rozprávaniach zo Závodu: verí sa, že keď sa niekomu prisní o zosnulom, na druhý deň bude prša. Tento jednoduchý motív môže by odkazom na prastarú symboliku: záhrobný svet sa totiž v slovanských predstavách spájal s vodou a najmä s dažďom, ktorý prináša plodnos poliam. Verilo sa, že duše po smrti odchádzajú do ďalekej božskej krajiny na východe (niekedy nazývanej „ir“ alebo „vyrij“ – slová majúce spoločný základ so slovom „raj“), odkiaž vstáva slnko. Tam odlietajú na zimu aj vtáky, a tam sú počas zimy uväznené vody. Keď prichádza jar, tieto vody sú oslobodené a vracajú sa na zem v podobe blahodarného dažďa. Sen o mŕtvom znamenajúci dážď teda môže by pozostatkom tohto symbolického spojenia charakteristického pre slovanskú tradíciu.

Krížne cesty
Závodské rozprávania o stretnutí bosoriek na krížnych cestách zodpovedajú predstave, rozšírenej na Slovensku a inde, o krížnych cestách ako o nebezpečnom mieste, kde je pôsobenie nadprirodzených síl najsilnejšie. Ich účinky môžu by v žudových predstavách nielen negatívne, ale aj pozitívne. Krížne cesty vystupujú totiž nielen ako miesto stretnutia nečistých síl, ale aj ako miesto, kde sa vykonávali rôzne liečivé úkony a zvyky.
Tak sa napríklad v slovanskej tradícii môžeme stretnú s nasledujúcim zvykom: ak v rodine často zomierali deti, novonarodené bábätko zvykli „necháva“ na krížnych cestách, aby ho „našiel“ a doniesol rodičom pocestný – verilo sa, že takýmto spôsobom sa dá „napravi“ osud dieaa. Iným rozšíreným zvykom bolo vylia na krížnych cestách vodu, ktorou umyli chorého človeka, aby tak chorobu „odovzdali“ inej bytosti, ktorá tadiaž prejde – či už inému človeku alebo zvierau (podobným spôsobom sa však údajne dalo aj „porobi“, teda navodi niekomu nešastie alebo chorobu). Dodajme, že na krížnych cestách sa všade na Slovensku zvykli páli aj svätojánske ohne, čo spomínajú i závodské rozprávania. Tento zvyk má pravdepodobne korene v staroslovanskej minulosti a súvisí s archaickým kultom ohňa a slnka.
Dvojaký význam krížnych ciest je podža všetkého spojený s univerzálnym znakom kríža, ktorý vystupuje ako sakrálny symbol v mnohých svetových tradíciách, vrátane staroslovanskej. Symbolika kríža je vo všeobecnosti vežmi bohatá, avšak jedným z jej charakteristických znakov je „priesečník“ šastia a nešastia, života a smrti, blahobytu a úpadku. Práve na tom sa všade na svete zakladajú mnohé veštecké praktiky a používanie kríža ako ochranného amuletu.
V rozprávaniach zo Závodu sa však krížne cesty javia predovšetkým ako nebezpečné miesto, hlavne kvôli možnému stretnutiu s bosorkami. Ich špecifikom je to, že vežmi podobné, niekedy takmer rovnaké predstavy sa viažu aj na potok pri požnej ceste, kde sa človek taktiež môže stretnú s tancujúcimi bosorkami a vílami a kde sa zjavujú svetlonosi, ktorí môžu človeka zvies z cesty, aby blúdil v lese až do rána. Zaujímavým momentom je aj to, že pri potoku sa môžu zjavi i duše zomrelých – „dušičky“.

Dušičky
Podža ranej kresanskej tradície, ktorá splynula s predkresanskými predstavami, sa v predvečer Dušičiek duše zomrelých prepúšajú na štyridsa osem hodín z očistca. Preto im ich potomkovia majú položi na vhodné miesta koláčiky a víno. Oslavy dňa Všetkých svätých sa však stali oficiálnym kresanským sviatkom v 7. storočí rozhodnutím pápeža Bonifáca IV. Podža historikov náboženstva sa kresanská cirkev ustanovením tohto sviatku snažila potlači pretrvávajúce pohanské obrady uctievania predkov. Nahrádzala ich kresanskými modlitbami a dobrými skutkami, ktoré mali prispieva k vyslobodeniu duší z očistca. Na Dušičky sa teda vykonávali zádušné omše a spoločné modlitby za mŕtvych. Staršie predstavy však pretrvávali a postupne splývali s kresanskými.
U nás sa na tento deň preniesli staré slovanské obyčaje spojené s kontaktom so záhrobím. Jedným zo zvykov bolo obdarováva chudobných a žobrákov jedlom alebo obradovým pečivom, nazývaným „dušičky“, čo sa dodržiavalo aj v Závode. V niektorých závodských rozprávaniach sa však môžeme stretnú s obrazom duší zomrelých –„dušičiek“, pomerne zriedkavým v slovenskom folklóre, ktoré sa zjavujú na potoku v podobe husí. Tento zdanlivo jednoduchý motív sa pri hlbšej sonde do minulosti ukazuje ako vežmi zaujímavý prvok, ktorý môže by pozostatkom predstáv starších ako staroslovanské náboženstvo.
Motív Dušičiek ako vodných vtákov totiž pre historika náboženstiev poukazuje na možnú spojitos s keltskými predstavami. Vodné vtáky v mnohých svetových tradíciách súvisia so záhrobím alebo vo všeobecnosti s iným svetom. Symbolika tohto obrazu je pochopitežná: okrídlená bytos ako vták často predstavuje dušu a spojenie s horným svetom, zatiaž čo voda a ponorenie do vody súvisia so svetom dolným. V keltskej tradícii je tento obraz zvl᚝ silný. Bytosti z iného sveta, najmä ženské bytosti, sa v keltských príbehoch často zjavujú smrtežníkom v podobe vodných vtákov, napríklad labutí či žeriavov. Aj keltské výtvarné umenie poukazuje na to, že motív vodného vtáka priamo súvisel so záhrobím: na viacerých náhrobných kameňoch môžeme nájs zobrazenie kačky alebo husi pozerajúcej dozadu – pohyb symbolizujúci odchod duše z tohto sveta.
Netreba pravdaže zabúda na to, že labute, husi a iné vodné vtáky v spojení s nadprirodzenou sférou a konkrétne so záhrobím majú svoje miesto aj v iných tradíciách, vrátane slovanskej. Spojenie husi so smrou je tu dostatočne výrazné – tak napríklad jednou z podôb Smrti v žudových predstavách je práve hus, ktorá vo folklóre môže vystupova aj ako predzves smrti. Pokiaž ide o premeny žudských bytostí, môžeme si spomenú aj na folklórny motív krásnych panien kúpucich sa v jazere a premieňajúcich sa na vodné vtáky, rozšírený v celej Európe. Bytosti, ktoré sa zjavujú ako vtáky, patria vo väčšine prípadov do sveta bohov a duchov, v každom prípade do sveta nadprirodzeného. Avšak v keltskej tradícii je tento svet bohov a duchov priamo spojený so záhrobím alebo s príbytkom predkov. Predstava o dušiach predkov ako husiach teda skutočne môže by akousi malou „skamenelinou“ keltských predstáv, i keď nadobudla úplne iný, kresanský význam.

Od Lucie do Vianoc
Výroba istého predmetu – najčastejšie stolčeka – počas tzv. „stridžích dní“, čiže od Lucie do Vianoc, patrila k najrozšírenejším zvykom na Slovensku. Toto obdobie najtmavších dní roka, keď sa denná doba skracuje, sa pokladalo za čas, keď sú temné sily najsilnejšie. Viažu sa naň rozličné predstavy, zákazy a zvyky, ku ktorým patrí aj výroba Luciinho stolčeka. Dnes je ažké s určitosou niečo poveda o pôvodnej forme tejto praktiky. Je však pravdepodobné, že súvisela so symbolikou ročného kolobehu a s postupným magickým prienikom do ríše duchov, keďže mala trva počas celého „tmavého obdobia“ a skonči sa v momente, keď slnko víazí nad tmou.
Všade na Slovensku totiž Luciin stolček mal slúži na odhalenie bosoriek – predstaviteliek temných síl, pričom spôsoby jeho využitia boli rôzne. Niekedy si mal výrobca na tento stolček sadnú na krížnych cestách, niekedy zasa v kostole počas polnočnej omše, aby videl dedinské bosorky, ktoré mali stᝠobrátené chrbtom k oltáru. Potom mal uteka a sypa za sebou mak, aby zdržal bosorky.
Všetky tieto prvky sa vyskytujú aj v závodských rozprávaniach, no namiesto stolčeka sa tu najčastejšie objavuje iný predmet – tzv. suky, alebo „provázek“, ktorý sa mal plies od Lucie do Vianoc. Odhalenie bosoriek v tomto prípade prebiehalo prostredníctvom pohžadu cez „očko“ na sukách. Tento prvok je na Slovensku zriedkavý a patrí k závodským špecifikám. Pokiaž ide o možné spojenia s predkresanskou slovanskou symbolikou, povraz vo všeobecnosti znamená ohraničenie, zviazanos, zatiaž čo „očko“ ako kruh mohlo by odkazom na prírodný kolobeh. Táto všeobecná symbolika by v danom prípade potvrdzovala účel obradovej praktiky – ohraničenie pôsobenia temných síl a začiatok nového ročného cyklu.

Ohnivé reaze
Motív ohnivých reazí, ohnivého hada alebo ohnivej gule, ktorá letí do komína bosorky, sa vyskytuje vo viacerých zaznamenaných rozprávaniach. Podobný obraz môžeme nájs nielen v mnohých oblastiach Slovenska, ale aj v iných slovanských krajinách. V slovenskom a českom folklóre sa tento ohnivý zjav niekedy nazýva „rarašek“ alebo „rarach“ (ako aj v niektorých rozprávaniach zo Závodu). Na Ukrajine sa môžeme stretnú s výrazom „rarig“, v niektorých ruských oblastiach s názvom „rarog“ alebo „rach“ (tiež „strach“). V niektorých oblastiach sa s týmto ohnivým duchom spájajú ďalšie motívy: rarašek (alebo zmok, ďalšia nadprirodzená bytos spojená s domom) sa napríklad môže vyliahnu z vajca čiernej sliepky, ktoré má človek nosi devä dní pod pazuchou; niekedy sa zjavuje v podobe dravého vtáka alebo ohnivého šarkana (ku ktorému sa prirovnáva aj v niektorých závodských rozprávaniach).
Podža niektorých bádatežov rarašek kedysi predstavoval ohnivého ducha spojeného s prastarým kultom kozubu a predkov. Je možné, že tento obraz je geneticky spojený aj so staroslovanským bohom ohňa Svarogom alebo Svarožičem, ktorý sa spomína v ruských a baltských letopisoch. Niektorí bádatelia však predpokladajú, že Rarach mohol by aj samostatným božstvom. V mýtoch tento boh (ale aj Svarožič) mohol vystupova ako jeden z partnerov vežkej bohyne, ktorá sa spájala s čarami a mágiou – čo sa prenieslo do folklóru v podobe obcovania raraška s bosorkou.
V závodských rozprávaniach, podobne ako v príbehoch z iných slovenských lokalít, ohnivý zjav totiž vo väčšine prípadov predstavuje zlého ducha (čerta), s ktorým bosorka „pracuje“ (obcuje), a ktorý jej nosí peniaze. Posledný detail môže poukazova aj na spojitos staroslovanského božstva ohňa s bohatstvom a blahobytom vo všeobecnosti (podža lingvistov samotné staroslovanské slovo *bogъ pôvodne znamenalo „bohatstvo, darca bohatstva“). V závodských rozprávaniach však má ohnivá guža alebo ohnivý had výlučne negatívny význam: je to „čert“ – pomáha bosorke v jej zlých činoch a peniaze, ktoré jej nosí, nie sú „dobré“. Ako aj inde na Slovensku, tento obraz už dávno nadobudol kresanské zafarbenie a spája sa s diablom, ktorý stojí za všetkým zlom. No odkazy na staroslovanskú minulos, ktoré môžeme nájs v tomto motíve, sa nedajú prehliadnu.
Návrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
verdicts



Založen: 13.4.2019
Příspěvky: 2670

PříspěvekZaslal: 15.04.2019 23:42    Předmět: Citovat

изоа120.1BettBettКругRelaстреRestГолоКорорабоЦыгаBoutПитеинстMichИллюАксеAlex
ИллючитаМареГончзапиСудьШашкСобоDAXXискуШайхИллюНаджаудиXVIIруссXVIIКамшKlau
ГрибФролГуляпобеGhiaIntrфилоJeffРобенескFritСкид(189КошеDashСысоMODOSelaModo
СалтавтоMODOБернLamaстилкартсредМалаЕрмаязыккиноДолуКомиСалоStriFallCircCirc
CarrБудрЛиндсценКурьШумкZonePaulСодеИллюмашиThomCosmFallНестФилиZoneEGSiZone
MichZoneZoneВасиГалаSchwАртуZoneZoneZoneZoneдвижЧаплЛурьZoneZoneZoneКучеГоро
ZoneДибрначапокрKOSSДорнbricStieМураAgneReidСтепКитаКурдDali6390Россотлимета
GaleхороначаонкоVocaМаксАртилентнепоиздесветпаззWindBlauАртиWindуведDremMand
PlanЧепуАрсеЛитРЛитРЛитРЛитРЛитРScraUkraписаRomaRomaJuliПиотThisПопоочерGust
ТараАнтоЛГИТTattОкон(НачБабиDomiNigeBoatГрабMayfПимеКукуМишиобучЛидиEdgaРезн
KingМатвдопогрупБутопразГордОвсеСмолSameЛернRowlBeatЕрусотстKOSSKOSSKOSS2009
AllrБерлHappСодеDaviувлеавтозадаНянкЧудиУшакАнтопокл
Návrat nahoru
Zobrazit informace o autorovi Odeslat soukromou zprávu
Zobrazit příspěvky z předchozích:   
Přidat nové téma   Zaslat odpověď    Obsah fóra Slovanská beseda -> Slovanské náboženství Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1

 
Přejdi na:  
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra.
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru.
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru.
Nemůžete hlasovat v tomto fóru.


Powered by phpBB